TRADITIO - Pre lásku k Cirkvi (slovenské titulky)

1. časť: Dielo viery 

2. časť: Dielo nádeje

 3. časť: Dielo lásky 

Úloha otca v katolíckej rodine

Pán Boh pre celé stvorenie ustanovil veľmi konkrétne usporiadanie, dal mu konkrétnu hierarchiu a svätý poriadok, posvätnú autoritu, posvätnú závislosť, ktorá v ňom panuje. Tak ako v tele riadi celý organizmus hlava, ktorá koordinuje telo ako celok, tak ako aj v Cirkvi je neviditeľnou hlavou Kristus Pán a viditeľnou hlavou jeho námestník, pápež, tak v rodine úlohu biskupa, úlohu hlavy, ktorá zjednocuje všetkých členov, má zastávať otec. Je to nepochybne veľká česť, ale ešte väčšia zodpovednosť.

 

Tento poriadok má veľkú váhu. Presvedčiť sa o tom môžeme podľa toho, že najmä proti nemu dnes pred našimi očami revolúcia vynakladá všetku

Deklarácia arcibiskupa Marcela Lefebvra z 21. novembra 1974

Slávna "Deklarácia arcibiskupa Lefebvra z roku 1974" bola potvrdením katolíckej viery v reakcii na modernistickú krízu, ktorá postihla pokoncilovú cirkev.

Dňa 21. novembra 1974 arcibiskup Lefebvre, pohoršený názormi, ktoré prezentovali dvaja apoštolskí vizitátori, vypracoval pre svojich seminaristov "v duchu nepochybne veľkého rozhorčenia" toto slávne vyhlásenie ako svoj postoj k modernizmu.

Jediný spôsob ako prekaziť nový svetový poriadok a veľký reset (kázeň)

Napriek rôznym divadlám, ktoré sú nám servírované už vyše dvoch rokov, aby odvracali našu pozornosť od toho, čo je pravdivé a podstatné, čo sa skutočne deje vo svete, už pravdepodobne nikto nie je schopný poprieť, že to, čo sa rozhodli uskutočniť mocní tohto sveta, aby ešte zväčšili svoje majetky, sa stalo našim údelom. Skutočne vidíme, že pred našimi očami je zavádzaný nový svetový poriadok, nový spôsob usporiadania sveta.

Akú to má súvislosť s naším duchovným životom, s Kristovým evanjeliom a s tým, čo učí Kristova Cirkev? Dnešné evanjelium a epištola nám dokonale odpovedajú na túto otázku.

Prvé Božie prikázanie

1. Ako znie prvé Božie prikázanie?

Prvé Božie prikázanie znie takto: „Ja som Pán, Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.“

 „Neučiníš si obrazu, ani nijakého podobenstva z toho, čo je na nebi, ani čo je na zemi, ani čo je na vodách... nebudeš sa im klaňať, ani ich ctiť. Ja som Pán, Boh tvoj!“ (Exod. 20, 3-5) 

 2. Čo žiada Boh v prvom prikázaní? 

Boh v prvom svojom prikázaní žiada našu vnútornú a vonkajšiu úctu.

Tradičná katolícka doktrína o bratskom napomenutí (katechéza)

Bratské napomenutie je jedným zo skutkov lásky k blížnemu. Sv. Tomáš Akvinský pojednáva o bratskom napomenutí vo ôsmych otázkach, skrze ktoré nám jasne ukazuje, v čom toto napomenutie spočíva. Je to dôležitá náuka aj preto, lebo sa v našich kruhoch často stretáme s nadmernou horlivosťou v tejto veci, čo je niekedy, žiaľ, až zlé. Najzaujímavejšie je, že možno o tom hovoriť dokonca aj v kázňach, ale osoby, ktoré sú charakteristické nadmernou horlivosťou, si myslia, že práve ich sa to netýka. Preto tomu, prosím, venujme pozornosť, nech každý preskúma vo svojom svedomí, či skutočne nemá problém s nadmernou horlivosťou v tejto veci, pretože tým možno niekomu aj značne uškodiť a v mene lásky mu vykonať krivdu.

Zmenila katolícka Cirkev Desatoro, aby mohla legalizovať modlárstvo?

Niektoré moderné protestantské sekty hlásajú, že katolícka Cirkev zmenila znenie Desatora, teda že zatajila tzv. druhé prikázanie („Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou, nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať.“ Ex 20, 4-5), aby mohla legalizovať úctu k svätým obrazom, čo je podľa protestantských kritikov katolíckej Cirkvi prejavom modlárstva.

Aká je však pravda? V prvom rade je potrebné preskúmať, či katolícka Cirkev tzv. druhé prikázanie skutočne zatajila. Ak by ho zatajila, tak by zrejme zmienka o výrobe modiel zmizla nielen z katechizmu,

Z bázne pred Bohom nesmieme robiť žiadne kompromisy s novou omšou (kázeň)

Dôležitou vlastnosťou katolíckej nábožnosti je synovská bázeň pred Bohom. Týmto elementom sa odlišuje aj tradičná sv. omša od novej omše a tiež tradičná nábožnosť od tej novej. Synovská úcta k Pánu Bohu je pokračovaním otrockej bázne, ktorá bola už v Starom zákone, kde vidíme, aký bol vzťah Izraelitov k Pánu Bohu. Hovorili Mojžišovi, aby išiel a rozprával sa s Pánom Bohom, pretože oni sa báli pred Neho postaviť. Dnes je, žiaľ, tento prístup celkovo eliminovaný. Ľudia skrze zavedenie nového obradu zabudli na to, že k Pánu Bohu sa nepribližuje len tak, bez náležitej prípravy a úcty. Žiaľ, toto sa celkom vytratilo. Z toho tiež plynú všetky tie excesy v novom obrade a zdeformovaná katolícka nábožnosť.

Chyby nábožných duší a ako ich odstrániť (2. časť)

(Pokračovanie prvej časti)

Ohováranie

Aj medzi nábožnými ľuďmi je dosť takých, čo radi ohovárajú. Hoci sa z toho stále spovedajú, jednako zase upadajú do neho. Pri dobrej vôli možno však od toho dosť ľahko odvyknúť a vychovať seba v tomto ohľade ku svedomitosti, takže je nám veľmi nepríjemné, keď počujeme hovoriť o chybách blížneho a ešte nepríjemnejšie, keď sa musíme sami o blížnom nepriaznivo vyjadriť.

Chyby nábožných duší a ako ich odstrániť (1. časť)

Nábožní ľudia bývajú často plní chýb. Myslia si, pravda, že už veľmi pokročili v čnosti, zvlášť, keď majú veľkú vnútornú útechu, a ani netušia, koľko prevrátenosti a nemúdrosti ukazujú pri všetkej horlivosti.

Sv. Ján s Kríža ukazuje vo svojich spisoch ako v zrkadle hlavne tieto ich chyby:

Sú plní márnivých myšlienok z útechy, ktorej sa im dostáva; považujú sa za lepších, ako sú, a veľmi ľahko pohŕdajú inými. Na sebe vidia všetko dobré, u iných si všímajú každej chybičky, ľahko posudzujú a odsudzujú.

Deti v kostole – radosť či starosť?

Nový vychovávateľský model

 

Výchova detí je dnes pre katolíckych rodičov veľkou výzvou. Svet okolo nás a bezbožné názory tých, čo sú zodpovední za súčasný stav, majú často zhubný vplyv na formovanie osôb mladšieho pokolenia. Opomenúc otázku prirodzených vychovávateľských problémov, ktoré vyplývajú z etáp ľudského rozvoja, možno potvrdiť na základe bežných pozorovaní, že dominujúcim vychovávateľským trendom je stavanie dieťaťa do centra nad všetko, dokonca nad samého Pána Boha. Najčastejším prejavom tohto trendu je absencia poslušnosti a úcty k starším a k tomu,

Problém navštevovania novej omše

I. Vstupné úvahy: Rozlíšenie medzi objektívnym stavom vecí a subjektívnym stavom veriacich

Skôr, než pristúpime k podrobnému skúmaniu otázky účasti na Novus Ordo Missae, musíme vykonať rozlíšenie medzi objektívnym stavom predmetného javu a subjektívnou situáciou, v ktorej sa daná osoba môže nachádzať.

Objektívny stav prihliada k podstate problému, k samotnému javu, bez toho, aby prechádzal do konkrétnych okolností, v ktorých sa človek môže nachádzať, alebo k schopnostiam jeho intelektuálneho poznania a chápania

Arcibiskup Lefebvre: Je potrebné vybrať si

Narážky abp. Lefebvra na tzv. spoločenstvá Ecclesia Dei, ktoré prijali kompromis s neomodernistickým Rímom

(...)To isté som povedal pápežovi Pavlovi VI. Skutočne ste nútený si vybrať Vaša Svätosť. Ku komu je potrebné sa obrátiť? K predchodcom, ktorí potvrdzovali učenie Cirkvi alebo ísť za novotami Druhého vatikánskeho koncilu potvrdenými Vami Svätosť?

„Och, tu nie je potreba hovoriť o teológii", odpovedal mi.

P. Gregory Hesse - Rozhovor o katolíckej Tradícii (slovenské titulky)

Neslávny koniec kolaboranta – niekoľko slov o tzv. spoločenstvách Ecclesia Dei

Úryvok z komentára P. Szymona Bańku FSSPX k Spoločnému komuniké generálnych predstavených tzv. tradičných inštitútov (český preklad tu). V texte je zachovaný charakter hovoreného slova.

(...)Podpisy predstavených pod daným komuniké svedčia o ich zmýšľaní. Teoreticky by si bolo možné myslieť, že ide o akýsi záchranný úskok, ale tak či tak, ak sa človek pod niečo podpíše, znamená to, že súhlasí s danými tvrdeniami. Ukazuje to, že tieto tzv. tradičné inštitúty nie sú tradičné, že títo predstavení sú v skutočnosti iba estétmi, pokoncilovými ľuďmi, ľuďmi, ktorí plne akceptujú nové

Digitálne nebezpečenstvo

Milí veriaci, priatelia a dobrodinci!

To, čo sme sa naučili v dobe pôstnej, to teraz chceme uskutočňovať, pretože náš Pán premohol smrť a veci čisto pozemské. „Quae sursum sunt sapite – myslite na to, čo je hore“ (Kol 3,2). – Tieto slová sa Cirkev modlí v posvätnom ofíciu počas veľkonočnej doby každý deň. A nám všetkým sa týmto veľkonočným heslom pripomína, že máme správne zaobchádzať so stvorenými vecami. Tie sú tu k tomu, aby nám pomáhali, a nie aby nám bránili, dosiahnuť vyšší cieľ, pre ktorý sme boli stvorení. Musíme teda rozhodne opustiť pozemské veci,

List generálneho predstaveného Bratstva sv. Pia X. po zverejnení motu proprio Traditionis custodes

Drahí členovia a priatelia Bratstva sv. Pia X! 

 
Motu proprio Traditionis custodes a jeho sprievodný list spôsobili hlboký rozruch v takzvanom tradicionalistickom svete. Logicky možno dospieť k záveru, že éra hermeneutiky kontinuity s jej nejednoznačnosťami, ilúziami a márnym úsilím skončila dramatickým spôsobom, preškrtnutá jediným ťahom pera. Tieto rozhodné kroky sa priamo netýkajú Bratstva svätého Pia X., ale mali by nám poskytnúť príležitosť na hlbokú reflexiu. S odstupom by sme si mali položiť otázku, ktorá je zároveň nová aj stará: prečo je po päťdesiatich rokoch

P. Konstantyn Najmowicz FSSPX: Katolícka omša je svetlom, ktoré premieňa ľudí (kázeň)

Drahí veriaci, človek je bytím, ktoré bez Boha existovať nemôže. Jednak v biologickom, ale aj v duchovnom zmysle. A preto nemáme inú voľbu, musíme žiť takým spôsobom, aby sme konali zhodne s Božou vôľou. Boh samozrejme udržiava aj bytie hriešnika, aj zatvrdilého hriešnika, ale taký zatvrdilý hriešnik, ktorý dostal biologický život, nemá život milosti v žiadnom momente svojej existencie. A keď sa mu skončí pozemský život, bude musieť prejsť do strašnej večnosti, teda do večného zatratenia.

Biskup Salvador Lazo: Vyznanie viery (1998)

V nedeľu 24. mája 1998 Jeho Excelencia biskup Salvador Lazo predniesol slávnostné a historické Vyznanie viery adresované Jeho Svätosti pápežovi Jánovi Pavlovi II. O 10:30 hod. (po sv. omši o 9:00) v kostole Panny Márie Víťaznej v Manile na Filipínach Jeho Excelencia, emeritný biskup v San Fernando, v diecéze La Union, Salvador Lazo vykonal slávnostný akt vyznania viery. Pripojac sa k zomrelým – francúzskemu arcibiskupovi Marcelovi Lefebvrovi a brazílskemu biskupovi Antoniovi de Castro Mayerovi a súc presvedčený, že ako katolícky biskup je zodpovedný za Cirkev vyučujúcu, uznal za svoju povinnosť podľa svedomia uskutočniť

Sv. Alfonz Mária de Liguori: Prax umŕtvovania

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 2). Hľa, všetko toto má robiť ten, kto chce byť nasledovníkom Ježiša Krista. Zaprieť sám seba je umŕtvovanie egoistickej lásky. Chceme sa spasiť? Je potrebné zvíťaziť nad všetkým, aby sme získali všetko. Úbohý človek, ktorý sa necháva viesť egoistickou láskou!

Umŕtvovanie má dve podoby: vnútornú a vonkajšiu. Pod vnútorným umŕtvovaním rozumieme premáhanie vášní a zvlášť tú, ktorá prevažuje. Kto nepremáha svoju hlavnú vášeň, stojí pred veľkým