Dňa 21. novembra 1974 arcibiskup Lefebvre, pohoršený názormi, ktoré prezentovali dvaja apoštolskí vizitátori, vypracoval pre svojich seminaristov "v duchu nepochybne veľkého rozhorčenia" toto slávne vyhlásenie ako svoj postoj k modernizmu.
Desať dní predtým prišli do seminára svätého Pia X. v Ecône dvaja apoštolskí vizitátori z Ríma. Počas svojho krátkeho pobytu sa rozprávali so seminaristami a profesormi, pričom zastávali škandalózne názory, ako napríklad, že svätenie ženatých mužov bude čoskoro normálnou vecou, že pravda sa mení s dobou a tradičné poňatie zmŕtvychvstania nášho Pána je otvorené diskusii.
* * *
Celým srdcom a celou dušou sa držíme katolíckeho Ríma, strážcu katolíckej viery a všetkých tradícií potrebných na zachovanie viery, večného Ríma, učiteľa múdrosti a pravdy.
Odmietame však a vždy sme odmietali nasledovať Rím v jeho neomodernistických a neoprotestantských snahách a reformách, ktoré vzišli z Druhého vatikánskeho koncilu a jasne sa prejavili po koncile. Všetky tieto reformy smerujú k poškodeniu Cirkvi, k zruinovaniu kňazstva, k zničeniu obety svätej omše a sviatostí, k odstráneniu náboženského života, k svetskému vyučovaniu na univerzitách, v seminároch, vyučovaniu náboženstva prameniaceho z liberalizmu a protestantizmu, čo bolo už niekoľkokrát slávnostne odsúdené učiteľským úradom Cirkvi.
Žiadna autorita, ani najvyššia cirkevná hierarchia, nás nemôže nútiť, aby sme sa vzdali našej viery ako nám ju učiteľský úrad Cirkvi predkladal po devätnásť storočí. Sv. apoštol Pavol hovorí: „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“ (Gal 1, 8).
Nie je to práve to, čo nám Svätý Otec pripomína? A ak vznikne nejaký protiklad medzi jeho slovami a jeho činmi, práve tak ako v dokumentoch rímskych centrálnych miest, volíme si teda to, čo bolo vždy hlásané a stávame sa nepočujúcimi voči novotám ničiacim Cirkev.
Nie je možné vykonávať hlboko zasahujúce zmeny v oblasti „lex orandi“ (zákona modlitby) bez toho, aby sa tým nezmenil aj „lex credendi“ (zákon viery). Novej omši zodpovedá nový katechizmus, nové kňazstvo, nové semináre, nové univerzity, charizmatická, turíčna Cirkev, všetko veci, ktoré sú pravovernosti a učiteľskému úradu cudzie.
Pretože táto reforma vychádza z liberalizmu a modernizmu, je skrz naskrz otrávená; pochádza z herézy a vedie k heréze, a to i vtedy, keď nie všetky jej dokumenty sú priamo heretické. Preto žiadny bdelý a verný katolík nemôže tieto reformy prijať a podrobiť sa im. Zachovanie vernosti Cirkvi a katolíckej náuke pre našu spásu spočíva v kategorickom odmietnutí týchto reforiem.
Preto budeme naďalej pokračovať v našom diele vzdelávania kňazov, bez akejkoľvek trpkosti, bez vzbury, bez hnevu, vo svetle učiteľského úradu Cirkvi všetkých čias, v presvedčení, že pápežovi, svätej katolíckej Cirkvi a budúcim generáciám nemôžeme preukázať žiadnu väčšiu službu.
Preto sa držíme pevne všetkého, čo Cirkev vo všetkých dobách a pred modernistickým vplyvom koncilu verila, prežívala a uskutočňovala v morálke, v kulte, v katechéze, vo výchove kňazov, v cirkevných inštitúciách a vo všetkom, čo bolo v knihách kodifikované a stanovené. Činíme tak v očakávaní, že pravé svetlo Tradície rozptýli temnotu, ktorá zatemňuje oblohu večného Ríma. Činíme tak s Božou milosťou, s pomocou Najsvätejšej Panny Márie, svätého Jozefa, svätého pápeža Pia X., rozhodnutí zostať verní rímsko-katolíckej Cirkvi a všetkým nástupcom Petra, aby sme, ako hovorí apoštol, „fideles dispensatores mysteriorum Domini Nostri Jesu Christi in Spiritu Sancto“ boli vernými správcami tajomstiev nášho Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom. Amen.
Odmietame však a vždy sme odmietali nasledovať Rím v jeho neomodernistických a neoprotestantských snahách a reformách, ktoré vzišli z Druhého vatikánskeho koncilu a jasne sa prejavili po koncile. Všetky tieto reformy smerujú k poškodeniu Cirkvi, k zruinovaniu kňazstva, k zničeniu obety svätej omše a sviatostí, k odstráneniu náboženského života, k svetskému vyučovaniu na univerzitách, v seminároch, vyučovaniu náboženstva prameniaceho z liberalizmu a protestantizmu, čo bolo už niekoľkokrát slávnostne odsúdené učiteľským úradom Cirkvi.
Žiadna autorita, ani najvyššia cirkevná hierarchia, nás nemôže nútiť, aby sme sa vzdali našej viery ako nám ju učiteľský úrad Cirkvi predkladal po devätnásť storočí. Sv. apoštol Pavol hovorí: „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“ (Gal 1, 8).
Nie je to práve to, čo nám Svätý Otec pripomína? A ak vznikne nejaký protiklad medzi jeho slovami a jeho činmi, práve tak ako v dokumentoch rímskych centrálnych miest, volíme si teda to, čo bolo vždy hlásané a stávame sa nepočujúcimi voči novotám ničiacim Cirkev.
Nie je možné vykonávať hlboko zasahujúce zmeny v oblasti „lex orandi“ (zákona modlitby) bez toho, aby sa tým nezmenil aj „lex credendi“ (zákon viery). Novej omši zodpovedá nový katechizmus, nové kňazstvo, nové semináre, nové univerzity, charizmatická, turíčna Cirkev, všetko veci, ktoré sú pravovernosti a učiteľskému úradu cudzie.
Pretože táto reforma vychádza z liberalizmu a modernizmu, je skrz naskrz otrávená; pochádza z herézy a vedie k heréze, a to i vtedy, keď nie všetky jej dokumenty sú priamo heretické. Preto žiadny bdelý a verný katolík nemôže tieto reformy prijať a podrobiť sa im. Zachovanie vernosti Cirkvi a katolíckej náuke pre našu spásu spočíva v kategorickom odmietnutí týchto reforiem.
Preto budeme naďalej pokračovať v našom diele vzdelávania kňazov, bez akejkoľvek trpkosti, bez vzbury, bez hnevu, vo svetle učiteľského úradu Cirkvi všetkých čias, v presvedčení, že pápežovi, svätej katolíckej Cirkvi a budúcim generáciám nemôžeme preukázať žiadnu väčšiu službu.
Preto sa držíme pevne všetkého, čo Cirkev vo všetkých dobách a pred modernistickým vplyvom koncilu verila, prežívala a uskutočňovala v morálke, v kulte, v katechéze, vo výchove kňazov, v cirkevných inštitúciách a vo všetkom, čo bolo v knihách kodifikované a stanovené. Činíme tak v očakávaní, že pravé svetlo Tradície rozptýli temnotu, ktorá zatemňuje oblohu večného Ríma. Činíme tak s Božou milosťou, s pomocou Najsvätejšej Panny Márie, svätého Jozefa, svätého pápeža Pia X., rozhodnutí zostať verní rímsko-katolíckej Cirkvi a všetkým nástupcom Petra, aby sme, ako hovorí apoštol, „fideles dispensatores mysteriorum Domini Nostri Jesu Christi in Spiritu Sancto“ boli vernými správcami tajomstiev nášho Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom. Amen.
21. november 1974
† Marcel Lefebvre
Arcibiskup, emeritný biskup z Tulle
zdroj: sspx.org
