Arcibiskup Lefebvre: Je potrebné vybrať si

Narážky abp. Lefebvra na tzv. spoločenstvá Ecclesia Dei, ktoré prijali kompromis s neomodernistickým Rímom

(...)To isté som povedal pápežovi Pavlovi VI. Skutočne ste nútený si vybrať Vaša Svätosť. Ku komu je potrebné sa obrátiť? K predchodcom, ktorí potvrdzovali učenie Cirkvi alebo ísť za novotami Druhého vatikánskeho koncilu potvrdenými Vami Svätosť?

„Och, tu nie je potreba hovoriť o teológii", odpovedal mi.

Neslávny koniec kolaboranta – niekoľko slov o tzv. spoločenstvách Ecclesia Dei

Úryvok z komentára P. Szymona Bańku FSSPX k Spoločnému komuniké generálnych predstavených tzv. tradičných inštitútov (český preklad tu). V texte je zachovaný charakter hovoreného slova.

(...)Podpisy predstavených pod daným komuniké svedčia o ich zmýšľaní. Teoreticky by si bolo možné myslieť, že ide o akýsi záchranný úskok, ale tak či tak, ak sa človek pod niečo podpíše, znamená to, že súhlasí s danými tvrdeniami. Ukazuje to, že tieto tzv. tradičné inštitúty nie sú tradičné, že títo predstavení sú v skutočnosti iba estétmi, pokoncilovými ľuďmi, ľuďmi, ktorí plne akceptujú nové

Digitálne nebezpečenstvo

Milí veriaci, priatelia a dobrodinci!

To, čo sme sa naučili v dobe pôstnej, to teraz chceme uskutočňovať, pretože náš Pán premohol smrť a veci čisto pozemské. „Quae sursum sunt sapite – myslite na to, čo je hore“ (Kol 3,2). – Tieto slová sa Cirkev modlí v posvätnom ofíciu počas veľkonočnej doby každý deň. A nám všetkým sa týmto veľkonočným heslom pripomína, že máme správne zaobchádzať so stvorenými vecami. Tie sú tu k tomu, aby nám pomáhali, a nie aby nám bránili, dosiahnuť vyšší cieľ, pre ktorý sme boli stvorení. Musíme teda rozhodne opustiť pozemské veci,

List generálneho predstaveného Bratstva sv. Pia X. po zverejnení motu proprio Traditionis custodes

Drahí členovia a priatelia Bratstva sv. Pia X! 
 
Motu proprio Traditionis custodes a jeho sprievodný list spôsobili hlboký rozruch v takzvanom tradicionalistickom svete. Logicky možno dospieť k záveru, že éra hermeneutiky kontinuity s jej nejednoznačnosťami, ilúziami a márnym úsilím skončila dramatickým spôsobom, preškrtnutá jediným ťahom pera. Tieto rozhodné kroky sa priamo netýkajú Bratstva svätého Pia X., ale mali by nám poskytnúť príležitosť na hlbokú reflexiu. S odstupom by sme si mali položiť otázku, ktorá je zároveň nová aj stará: prečo je po päťdesiatich rokoch

P. Konstantyn Najmowicz FSSPX: Katolícka omša je svetlom, ktoré premieňa ľudí (kázeň)

Drahí veriaci, človek je bytím, ktoré bez Boha existovať nemôže. Jednak v biologickom, ale aj v duchovnom zmysle. A preto nemáme inú voľbu, musíme žiť takým spôsobom, aby sme konali zhodne s Božou vôľou. Boh samozrejme udržiava aj bytie hriešnika, aj zatvrdilého hriešnika, ale taký zatvrdilý hriešnik, ktorý dostal biologický život, nemá život milosti v žiadnom momente svojej existencie. A keď sa mu skončí pozemský život, bude musieť prejsť do strašnej večnosti, teda do večného zatratenia.

Biskup Salvador Lazo: Vyznanie viery (1998)

V nedeľu 24. mája 1998 Jeho Excelencia biskup Salvador Lazo predniesol slávnostné a historické Vyznanie viery adresované Jeho Svätosti pápežovi Jánovi Pavlovi II. O 10:30 hod. (po sv. omši o 9:00) v kostole Panny Márie Víťaznej v Manile na Filipínach Jeho Excelencia, emeritný biskup v San Fernando, v diecéze La Union, Salvador Lazo vykonal slávnostný akt vyznania viery. Pripojac sa k zomrelým – francúzskemu arcibiskupovi Marcelovi Lefebvrovi a brazílskemu biskupovi Antoniovi de Castro Mayerovi a súc presvedčený, že ako katolícky biskup je zodpovedný za Cirkev vyučujúcu, uznal za svoju povinnosť podľa svedomia uskutočniť

Sv. Alfonz Mária de Liguori: Prax umŕtvovania

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 2). Hľa, všetko toto má robiť ten, kto chce byť nasledovníkom Ježiša Krista. Zaprieť sám seba je umŕtvovanie egoistickej lásky. Chceme sa spasiť? Je potrebné zvíťaziť nad všetkým, aby sme získali všetko. Úbohý človek, ktorý sa necháva viesť egoistickou láskou!

Umŕtvovanie má dve podoby: vnútornú a vonkajšiu. Pod vnútorným umŕtvovaním rozumieme premáhanie vášní a zvlášť tú, ktorá prevažuje. Kto nepremáha svoju hlavnú vášeň, stojí pred veľkým

Sv. Vincent Lerinský: O katolíckej Tradícii (z roku 434)

Často som sa od mnohých svätosťou a múdrosťou osvietených mužov, s naliehavosťou a veľkým úžasom dozvedal, ako za použitia nejakej istej, a pritom všeobecnej a presnej metódy, môžem odlíšiť pravdu katolíckej viery od omylov pokryteckých heréz. Skoro od všetkých som na to dostal rovnakú odpoveď: že ten, kto chce odhaliť podvody objavujúce sa na javiskách heretikov; nepadnúť do ich osídel a v zdraví neochvejne vytrvať v zdravej viere, musí dvojakým spôsobom svoju vieru s Božou pomocou zabezpečiť: po prvé váhou Božieho zákona a po druhé podaním katolíckej Cirkvi.

Ustanovenie a podstata obety sv. omše

Nakoľko veriaci pri krížovej obete Kristovej nemohli byť prítomní, Kristus sa postaral o to, aby aspoň pri jej obnovení prítomní byť mohli a nadobudli si tie isté zásluhy, ako keby pri kríži stáli. (Koch.)

1. K obnoveniu obety krížovej a oznámeniu jej zásluh jednotlivým ľuďom Vykupiteľ ustanovil obetu nekrvavú a síce pri poslednej večeri, keď chlieb na svoje telo a víno na svoju krv premenil a dal požívať svojim apoštolom.

Sv. Alfonz Mária de Liguori: Prax pokory

Kto nie je pokorný, nemôže sa páčiť Bohu, ktorý nestrpí pyšných. Prisľúbil vypočuť každého, kto ho bude vzývať, ale keď sa k nemu modlí pyšný, Pán ho nevypočuje, ale len pokornému dáva svoju milosť. „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (Jak 4, 6). Pokora sa rozdeľuje na pokoru „citu“ a pokoru „vôle“.

Pokora citu

Pokora „citu“ spočíva v tom, cítiť sa takí biedni, akí sme, že nič nevieme a nič nemôžeme, iba ak robiť zlo. Koľko sme spravili a robíme dobre, všetko pochádza od Boha. Pristúpme k praxi.

Neplatnosť exkomunikácie arcibiskupa Lefebvra a spol. obhájená v dizertačnej práci na Gregoriane v roku 1995

Keď sa v slovenskom neomodernistickom mainstreame občas objaví meno arcibiskupa Marcela Lefebvra, takmer vždy sa musí v rámci pokoncilového brainwashingu spomenúť tzv. exkomunikácia a schizma, do ktorej vraj upadol, keď s biskupom de Castro Mayerom 30. júna 1988 vysvätil bez pápežského mandátu štyroch biskupov pre Bratstvo sv. Pia X. K tejto téme existuje jeden zaujímavý príspevok, ktorý na Slovensku nie je príliš známy, preto sa ho pokúsime v krátkosti predstaviť.

Jedná sa o dizertačnú prácu amerického „novus ordo“ kňaza

Môže sa viera meniť?

Podľa učenia modernistov sa viera môže časom meniť. Pretože obsahom viery sú dogmy, ktoré sú podľa nich len výrazom náboženského citu a náboženských potrieb, je nutné tieto dogmy neustále nanovo formulovať a prispôsobovať meniacim sa náboženským citom a potrebám.

Ak však dogmy vyjadrujú nepochybné pravdy viery, ako tomu učí Cirkev, potom ich nemožno meniť, pretože to, čo bolo pravdou včera, nemôže byť nepravdou dnes a naopak. Tak ako je nemenná pravda, tak je nemenná aj pravá viera. Preto sv. Pavol píše: „Keby sme vám

Krátke zhrnutie hlavných omylov koncilovej ekleziológie

1. „Latitudinaristické“ a ekumenické ponímanie Cirkvi


S ponímaním Cirkvi ako „Božieho ľudu“ sa dnes stretávame v mnohých oficiálnych dokumentoch: v koncilových spisoch Unitatis redintegratio, Lumen gentium, v novom cirkevnom práve, v apoštolských listoch pápeža Jána Pavla II. Catechesi tradendae, v jeho príhovore v anglikánskom kostole v Canterbury a v ekumenickom direktóriu Ad totam Ecclesiam vydanom Sekretariátom pre jednotu kresťanov. Toto poňatie vyjadruje zjavne latitudinaristického ducha a falošný ekumenizmus.

Arcibiskup Lefebvre: Čo je tradícia?

Ale čo je tradícia? Zdá sa mi, že toto slovo sa často chápe len neúplne. Dáva sa na roveň tradíciám: ako napríklad „kytica kvetov“ na domový štít, keď sa položí na strechu posledná škridla, stuha ktorú rozstrihnú pri posvätení pomníka. To však nie je to, o čom hovorím. Tradícia. To nie sú zvyky, ktoré boli prebrané z minulosti a uchovali sa z vernosti k nej, aj keď dôvody na to sa už nedajú jasne spoznať. Tradíciu treba definovať ako poklad viery, podávaný učiteľským úradom zo storočia na storočie. Týmto pokladom viery je to, čo nám darovalo Zjavenie, to znamená Božie slovo, ktoré bolo zverené apoštolom a ktorého odovzdávanie je zabezpečené ich

Protimodernistická prísaha

Tzv. protimodernistická prísaha bola zavedená pápežom sv. Piom X. 1. septembra 1910 v Motu proprio Sacrorum antistitum všetkým katolíckym kňazom bez rozdielu, všetkým kandidátom na kňazstvo, biskupom a všetkým členom vatikánskych kongregácií bez výnimky. Prísahu boli povinní skladať taktiež kazatelia, duchovní vodcovia či profesori filozoficko-teologických seminárov. Prísaha sa skladala do roku 1967, kedy bola za pontifikátu Pavla VI. táto povinnosť zrušená a spoločne s Tridentským vyznaním viery nahradená inými formulami.


Ja, N.N., pevne uznávam a prijímam vcelku aj jednotlivo všetko, čo

Arcibiskup Lefebvre: Prostriedky záchrany proti liberalizmu: „Všetko obnoviť v Kristovi“


Na ťažké choroby ešte silnejšie liečebné prostriedky! Čo však môže zachrániť Cirkev, ktorá trpí rakovinou, alebo dokonca AIDS? Odpoveď je zrejmá: Musí sa obrátiť k prostriedkom spásy, ktoré boli proti moderným omylom predpísané pápežmi a to: tomistická filozofia, zdravá teológia a nich vyplývajúce právo.


Zdravá filozofia svätého Tomáša Akvinského 
 
Chápete, že k tomu, aby som premohol subjektivizmus a

Stručný kritický rozbor Nového omšového poriadku

List kardinálov Ottavianiho a Bacciho pápežovi Pavlovi VI.

Rím, 25. septembra 1969

Svätý otče, keď sme preskúmali Novus Ordo Missae (Nový omšový poriadok), pripravený expertmi z Consilium ad exequendam Constitution de Sacra liturgia (Rada pre vykonávanie konštitúcie o posvätnej liturgii), po starostlivom uvážení a modlitbe, pokladáme za svoju povinnosť pred Bohom aj pred Vašou Svätosťou vzniesť tieto pripomienky: