„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 2). Hľa, všetko toto má robiť ten, kto chce byť nasledovníkom Ježiša Krista. Zaprieť sám seba je umŕtvovanie egoistickej lásky. Chceme sa spasiť? Je potrebné zvíťaziť nad všetkým, aby sme získali všetko. Úbohý človek, ktorý sa necháva viesť egoistickou láskou!
Umŕtvovanie má dve podoby: vnútornú a vonkajšiu. Pod vnútorným umŕtvovaním rozumieme premáhanie vášní a zvlášť tú, ktorá prevažuje. Kto nepremáha svoju hlavnú vášeň, stojí pred veľkým nebezpečenstvom straty. Naopak, kto ju premáha, ľahko premôže všetky iné. Niektorí sa jednako nechávajú ovládať jedným zlozvykom, a predsa sa považujú za dobrých, lebo nemajú iné zlozvyky ako tí druhí. Ale aký to má význam? Svätý Cyril hovorí, že jedna jediná otvorená diera v lodi stačí, aby sa potopila. Ani sa nemôžeme vyhovárať, že tomuto zlozvyku sa nevieme vyhnúť. Rozhodná vôľa víťazí nad všetkým. Rozumie sa, samozrejme, s Božou pomocou, ktorá nikdy nechýba.
Umŕtvovanie má dve podoby: vnútornú a vonkajšiu. Pod vnútorným umŕtvovaním rozumieme premáhanie vášní a zvlášť tú, ktorá prevažuje. Kto nepremáha svoju hlavnú vášeň, stojí pred veľkým nebezpečenstvom straty. Naopak, kto ju premáha, ľahko premôže všetky iné. Niektorí sa jednako nechávajú ovládať jedným zlozvykom, a predsa sa považujú za dobrých, lebo nemajú iné zlozvyky ako tí druhí. Ale aký to má význam? Svätý Cyril hovorí, že jedna jediná otvorená diera v lodi stačí, aby sa potopila. Ani sa nemôžeme vyhovárať, že tomuto zlozvyku sa nevieme vyhnúť. Rozhodná vôľa víťazí nad všetkým. Rozumie sa, samozrejme, s Božou pomocou, ktorá nikdy nechýba.
Vonkajšie umŕtvovanie vedie k premáhaniu zmyselných chutí. Ľudia zo sveta volajú svätcov krutými, lebo odriekajú svojmu telu uspokojenie zmyslov a trápia sa pásmi, bičovaním a ďalšími skutkami pokánia. Ale svätý Bernard hovorí, že oni sú oveľa krutejší voči sebe, keď pre biedne a krátke uspokojenie na tejto zemi sa odsudzujú navždy do pekelného ohňa. Niektorí ďalší potom hovoria, že telu sa musí odmietnuť každá zakázaná rozkoš, pritom ale znevažujú vonkajšie umŕtvovanie vôle. Áno, na prvom mieste máme umŕtvovať vôľu, ale je potrebné umŕtvovať aj telo, pretože ak nie je telo umŕtvené, ťažko bude poslušné Bohu. Svätý Ján od Kríža hovorí, že nech sa nedôveruje tomu, kto učí o nepotrebnosti vonkajších umŕtvovaní, hoci by aj konal zázraky. Poďme k praxi.
Po prvé, je potrebné umŕtvovanie „očí“. Prvé šípy, ktoré rania dušu a často ju aj zabijú, prichádzajú skrze zrak. Očí sú akoby háčiky pekla, ktoré silne tiahnu človeka k hriechu. Istý filozof, aby sa oslobodil od oplzlosti, dobrovoľne si vylúpil oči. Nám nie je dovolené takto si vyškriabať oči, ale máme sa stať slepými prostredníctvom svätého umŕtvovania, inak bude veľmi ťažké zachovať si čistotu. Svätý František Saleský povedal: „Kto nechce, aby vstúpili nepriatelia na námestie, musí zatvoriť brány.“ Teda je potrebné, aby sme sa zdŕžali každého pohľadu na určitú vec, ktorá môže spôsobiť pokušenie. Svätý Ľudovít Gonzaga netrúfal si pozrieť ani do tváre svojej matky. A keď už nám niekedy uletí zrak pohľadom na nejakú vec, dajme si pozor, aby sme sa k nemu už pohľadom nevracali. Svätý František Saleský hovorí, že „nie prvý, ale opakovaný pohľad je príčinou úpadku“. Buďme teda veľmi pozorní a umŕtvujme si oči, pretože mnohí kvôli očiam skončili v pekle.
Po druhé, je potrebné umŕtvovať „jazyk“, zdŕžať sa ohovárania, nadávok a oplzlostí. Jedno nehodné slovo vypovedané hoci len žartom môže sa stať príčinou pohoršenia a tisícich hriechov, ktoré neskôr budú nasledovať. Všimnime si, že niekedy urobí viac škody nejaké nejasné slovo vypovedané s dôvtipom ako jedno slovo jasne zlé.
Po tretie, máme si umŕtvovať „chuť“. Svätý Andrej z Avellina hovorí, že k začiatku dobrého kresťanského života je potrebné začať od umŕtvenia chute. Svätý František Saleský hovorieval: „Je potrebné jesť, aby sme žili, a nie žiť, aby sme jedli.“ Mnohí však žijú len aby jedli – na škodu nielen svojej duše, ale aj tela. Mnohé ťažkosti tela sú spôsobené nezdržanlivosťou v jedle. Kasián píše, že pre toho, kto je sýty jedlom a teplými nápojmi ako víno, pálenka a im podobné, je nemožné necítiť mnohé pokušenia k nečistote. A čo teraz?, opýta sa niekto. Nemôžeme už nič jesť? Áno, môžeme jesť k zachovaniu si života, ale máme jesť ako ľudia, nie ako prasatá. Zvlášť, ak nechcete byť sužovaní pokušeniami k nečistote, je potrebné zdŕžať sa prehnaných porcií mäsa a hojnosti vína. Písmo hovorí: „Nesluší kráľom, Lamuel, víno piť a panovníkom túžiť za nápojom opojným“ (Prís. 31, 4). Pod slovom kráľ si tu môžeme domyslieť tých všetkých, ktorí podriaďujú zmysly rozumu. Mnoho vína oberá o rozum a vedie nielen k opitosti, čo je určite smrteľný hriech, ale aj k nečistote. A nezdráhajte sa podstúpiť niekedy pôst alebo zdržanlivosť, zvlášť v sobotu na česť Najsvätejšej Panny Márie. Mnohí to robia o chlebe a vode. Skúste to praktizovať aspoň v predvečer mariánskeho sviatku. Ale prosím vás, zachovávajte aspoň predpísaný pôst. Niektorí povedia, že stačí, ak počas obeda a večere sa najedia do sýta a zoberú si tak len 15 alebo 20 kúskov nejakého sústa. Nie, nestačí to. Večer v deň prikázaného pôstu sa môžete občerstviť nanajvýš len 8 kúskami jedla. Je to prastarý zvyk, lebo niekedy sa jedlo len raz za deň.
Po štvrté, je potrebné umŕtvovať aj „sluch“ a „hmat“. Sluchom sa vyhýbame počúvaniu nevhodných rečí alebo nariekania. Hmatom máme byť opatrní voči druhým tak, ako aj voči sebe. Niektorí hovoria, že to nič nie je, lebo to robia len zo žartu. Ale kto sa kedy zahrával s ohňom?
Sv. Alfonz Mária de Liguori: Zásady kresťanského života
