Ale je to, drahí veriaci, odkaz aj pre vás, ako máte pristupovať k novému obradu. Neviem, ako môže katolík vo svojom svedomí zmieriť tieto dva obrady. Na jednej strane vzdávať Bohu česť náležitým spôsobom, so synovskou láskou, ktorá chce ctiť Pána Boha z celého srdca a na druhej strane je takému človeku ľahostajné, keď ide na novú omšu a pozerá, ako je Boh urážaný. Úprimne povedané, neviem ako možno tieto dva obrady zmieriť vo svojom svedomí, veď sú nezmieriteľné. Dokonca aj keď kňaz nábožne slúži novú omšu, obrad ako taký to nezmení. Je to obrad, z ktorého boli odstránené prvky nábožnosti a úcty voči Pánu Bohu. Či už pokľaknutia, poklony, alebo prvky, ktoré mali zabezpečiť úctu k Najsvätejšej Sviatosti, boli odstránené.
Možno bol každý v takej fáze, že chcel spraviť novú omšu čo najviac tradičnou a nábožnou, no nie je to možné. A také argumenty, že budem ctiť Pána Boha vo svojom srdci… Ale predsa navonok ho nebudeš ctiť, ak sa podpíšeš pod nový omšový obrad.
Z toho vyplýva boj, ktorý vedie Bratstvo proti novej omši, pretože žiadnym spôsobom nemôžeme akceptovať novú liturgiu. Nie je to len nejaká zámienka, ide tu o Božiu česť. Ide tu o Pána Boha, nejde tu o nás. Nám by bolo samozrejme oveľa pohodlnejšie ísť do kostola, ktorý máme sto metrov od domu. Pre Bratstvo by to bolo oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie, keby vyhlásilo, že budeme slúžiť aj tradičnú aj novú omšu. Ihneď by sme mali k dispozícii aj kostoly, neboli by toľké problémy atď. Tak by to bolo. Ale nemôžeme s tým súhlasiť práve preto, že ide o Božiu česť, nie o nás. Preto treba zdolávať prekážky a vynakladať námahu kvôli Božej cti. Kto má synovskú bázeň, ten sa bude snažiť zniesť túto námahu, aby mohol preukázať Bohu náležitú česť.
Počuli sme slová adresované starozákonným kňazom, no vypočujme si aj slová, ktoré Pán Ježiš hovorí ústami pátra Pia súčasným kňazom: „ste ako mäsiari“ (...keď nedbanlivo zaobchádzate so sv. Eucharistiou a nedbanlivo slúžite sv. omšu – pozn. prekl.). Keď Pán Ježiš zjavuje pobožnosť k Božskému Srdcu sv. Margite Márii Alacoque, hovorí jej, že Ho znevažujú predovšetkým kňazi a duchovné osoby. Čo by povedal na to, čo sa dnes deje v Cirkvi, keď znevažovanie Pána Boha vychádza z oficiálnych štruktúr a z Ríma?
Preto, drahí veriaci, snažme sa zadosťučiniť Pánu Ježišovi za to všetko. Je to aj naša povinnosť. Ak máme bázeň pred Bohom, potom je našou povinnosťou konať zadosťučinenie. Jednou z pobožností, ktorá nás má naučiť synovskej bázni, je pobožnosť k Božskému Srdcu. Táto pobožnosť nám nepredstavuje Pána Ježiša s bičom, ako nás ženie do pekla, ale ukazuje nám Srdce Pána Ježiša prepichnuté a obtočené tŕňovou korunou, ktoré nás prosí, aby sme sa zľutovali, aby sme mali ľútosť, nepáchali hriechy, aby sme tomuto Srdcu učinili zadosť.
Je to motív, ktorý nás nabáda konať zadosťučinenie Pánu Ježišovi a ktorý nás vedie k pravej úcte voči Bohu: Srdce Pána Ježiša, ktoré chce byť potešené. Je to tiež motivácia a povzbudenie pre nás, aby sme všetky ťažkosti, ktoré máme, všetky skutky pokánia konali ako zadosťučinenie, aby sme sa snažili potešiť Pána Ježiša. Keď je tak veľmi urážaný, nenájde sa aspoň skupinka ľudí, ktorá by Ho chcela z celého srdca potešiť a urobiť Mu radosť? Nie je hodné urobiť to pre Pána Ježiša Krista?
Preto sa snažme, moji drahí, robiť radosť Pánu Ježišovi. Myslime na Boha. Nejde tu o nás. To je veľká pliaga v dnešnej Cirkvi, ako povedal Ján Pavol II., že cestou Cirkvi je človek. Nie, centrom Cirkvi je Boh, nie človek. Preto nemôžeme súhlasiť s kompromismi, s chodením na novú omšu, kvôli Pánu Bohu. Ide tu o Pána Boha, nie o nás. Musíme zmeniť svoje myslenie, aby bol v centre Boh. A to Srdce Pána Ježiša, ktoré je urážané, to je v centre aj pri sv. omši. Je plné milosrdenstva, ale chce byť vo sv. omši uctievané náležitým spôsobom. Jemu to aj patrí, zasluhuje si to. A my ako stvorenia máme povinnosť vzdávať mu náležitú česť aj konať náležité zadosťučinenie.
Preto buďme verní tradičnej liturgii, tradičnej nábožnosti, je to niečo overené, čo s istotou robí Pánu Ježišovi radosť. A či mu spôsobujú radosť nové experimenty, ťažko o tom hovoriť, keď sa pozrieme, ako sa pristupuje k sv. Hostiám, ako sú znevažované, tak z toho určite nemá žiadnu radosť. Preto, ak niekto povie, že pôjde na novú omšu, len aby prijal Pána Ježiša, keďže je tam prítomný… Samozrejme, to potom môže ísť aj na schizmatický obrad, aj na satanistickú omšu, ak tam majú konsekrovanú Hostiu, ale spraví toto Pánu Ježišovi radosť, keď je tam urážaný? To je nesprávne zmýšľanie, nemožno mať žiadnu účasť na tom, čo uráža Pána Ježiša, nemožno sa pod to podpisovať a podporovať to svojou prítomnosťou, pretože to je tiež urážkou Pána Ježiša.
Prepis kázne P. Lukasza Szydlowskeho FSSPX z 12. 8. 2016
Zdroj: Triumf Niepokalanej (YT)
