Biskup Salvador Lazo: Vyznanie viery (1998)

V nedeľu 24. mája 1998 Jeho Excelencia biskup Salvador Lazo predniesol slávnostné a historické Vyznanie viery adresované Jeho Svätosti pápežovi Jánovi Pavlovi II. O 10:30 hod. (po sv. omši o 9:00) v kostole Panny Márie Víťaznej v Manile na Filipínach Jeho Excelencia, emeritný biskup v San Fernando, v diecéze La Union, Salvador Lazo vykonal slávnostný akt vyznania viery. Pripojac sa k zomrelým – francúzskemu arcibiskupovi Marcelovi Lefebvrovi a brazílskemu biskupovi Antoniovi de Castro Mayerovi a súc presvedčený, že ako katolícky biskup je zodpovedný za Cirkev vyučujúcu, uznal za svoju povinnosť podľa svedomia uskutočniť

Sv. Alfonz Mária de Liguori: Prax umŕtvovania

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 2). Hľa, všetko toto má robiť ten, kto chce byť nasledovníkom Ježiša Krista. Zaprieť sám seba je umŕtvovanie egoistickej lásky. Chceme sa spasiť? Je potrebné zvíťaziť nad všetkým, aby sme získali všetko. Úbohý človek, ktorý sa necháva viesť egoistickou láskou!

Umŕtvovanie má dve podoby: vnútornú a vonkajšiu. Pod vnútorným umŕtvovaním rozumieme premáhanie vášní a zvlášť tú, ktorá prevažuje. Kto nepremáha svoju hlavnú vášeň, stojí pred veľkým

Sv. Vincent Lerinský: O katolíckej Tradícii (z roku 434)

Často som sa od mnohých svätosťou a múdrosťou osvietených mužov, s naliehavosťou a veľkým úžasom dozvedal, ako za použitia nejakej istej, a pritom všeobecnej a presnej metódy, môžem odlíšiť pravdu katolíckej viery od omylov pokryteckých heréz. Skoro od všetkých som na to dostal rovnakú odpoveď: že ten, kto chce odhaliť podvody objavujúce sa na javiskách heretikov; nepadnúť do ich osídel a v zdraví neochvejne vytrvať v zdravej viere, musí dvojakým spôsobom svoju vieru s Božou pomocou zabezpečiť: po prvé váhou Božieho zákona a po druhé podaním katolíckej Cirkvi.

Ustanovenie a podstata obety sv. omše

Nakoľko veriaci pri krížovej obete Kristovej nemohli byť prítomní, Kristus sa postaral o to, aby aspoň pri jej obnovení prítomní byť mohli a nadobudli si tie isté zásluhy, ako keby pri kríži stáli. (Koch.)

1. K obnoveniu obety krížovej a oznámeniu jej zásluh jednotlivým ľuďom Vykupiteľ ustanovil obetu nekrvavú a síce pri poslednej večeri, keď chlieb na svoje telo a víno na svoju krv premenil a dal požívať svojim apoštolom.

Sv. Alfonz Mária de Liguori: Prax pokory

Kto nie je pokorný, nemôže sa páčiť Bohu, ktorý nestrpí pyšných. Prisľúbil vypočuť každého, kto ho bude vzývať, ale keď sa k nemu modlí pyšný, Pán ho nevypočuje, ale len pokornému dáva svoju milosť. „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (Jak 4, 6). Pokora sa rozdeľuje na pokoru „citu“ a pokoru „vôle“.

Pokora citu

Pokora „citu“ spočíva v tom, cítiť sa takí biedni, akí sme, že nič nevieme a nič nemôžeme, iba ak robiť zlo. Koľko sme spravili a robíme dobre, všetko pochádza od Boha. Pristúpme k praxi.

Neplatnosť exkomunikácie arcibiskupa Lefebvra a spol. obhájená v dizertačnej práci na Gregoriane v roku 1995

Keď sa v slovenskom neomodernistickom mainstreame občas objaví meno arcibiskupa Marcela Lefebvra, takmer vždy sa musí v rámci pokoncilového brainwashingu spomenúť tzv. exkomunikácia a schizma, do ktorej vraj upadol, keď s biskupom de Castro Mayerom 30. júna 1988 vysvätil bez pápežského mandátu štyroch biskupov pre Bratstvo sv. Pia X. K tejto téme existuje jeden zaujímavý príspevok, ktorý na Slovensku nie je príliš známy, preto sa ho pokúsime v krátkosti predstaviť.

Jedná sa o dizertačnú prácu amerického „novus ordo“ kňaza

Môže sa viera meniť?

Podľa učenia modernistov sa viera môže časom meniť. Pretože obsahom viery sú dogmy, ktoré sú podľa nich len výrazom náboženského citu a náboženských potrieb, je nutné tieto dogmy neustále nanovo formulovať a prispôsobovať meniacim sa náboženským citom a potrebám.

Ak však dogmy vyjadrujú nepochybné pravdy viery, ako tomu učí Cirkev, potom ich nemožno meniť, pretože to, čo bolo pravdou včera, nemôže byť nepravdou dnes a naopak. Tak ako je nemenná pravda, tak je nemenná aj pravá viera. Preto sv. Pavol píše: „Keby sme vám

Krátke zhrnutie hlavných omylov koncilovej ekleziológie

1. „Latitudinaristické“ a ekumenické ponímanie Cirkvi

S ponímaním Cirkvi ako „Božieho ľudu“ sa dnes stretávame v mnohých oficiálnych dokumentoch: v koncilových spisoch Unitatis redintegratio, Lumen gentium, v novom cirkevnom práve, v apoštolských listoch pápeža Jána Pavla II. Catechesi tradendae, v jeho príhovore v anglikánskom kostole v Canterbury a v ekumenickom direktóriu Ad totam Ecclesiam vydanom Sekretariátom pre jednotu kresťanov. Toto poňatie vyjadruje zjavne latitudinaristického ducha a falošný ekumenizmus.