I. Vstupné úvahy: Rozlíšenie medzi objektívnym stavom vecí a subjektívnym stavom veriacich
Skôr, než pristúpime k podrobnému skúmaniu otázky účasti na Novus Ordo Missae, musíme vykonať rozlíšenie medzi objektívnym stavom predmetného javu a subjektívnou situáciou, v ktorej sa daná osoba môže nachádzať.
Objektívny stav prihliada k podstate problému, k samotnému javu, bez toho, aby prechádzal do konkrétnych okolností, v ktorých sa človek môže nachádzať, alebo k schopnostiam jeho intelektuálneho poznania a chápania tohto javu. Napríklad potrat je objektívne veľmi ťažkým hriechom, ktorý so sebou nesie trest exkomunikácie. Subjektívny stav osoby dotknutej skrz tento jav zohľadňuje spolu s javom aj okolnosti, v ktorých sa človek nachádza a tiež jeho intelektuálne schopnosti. Človek má často nedostatočné vedomosti o danej téme, nejasnosť alebo úplný nedostatok rozlišovacej schopnosti, spôsobený bludným učením, tlakom okolia, zvykom, strachom alebo strachom z toho, že ho najbližší nepochopia (ohrozenie domáceho pokoja). Všetky tieto okolnosti znižujú osobnú zodpovednosť voči tomuto javu a o to ťažšie je slobodne a jasne prijať objektívnu pravdu o ňom. Napríklad zodpovednosť za hriech potratu, ku ktorému pristúpi osoba, ktorá nikdy nedostala katolícku výchovu, nevie o treste exkomunikácie alebo je pod silným tlakom okolia, môže byť vo väčšej alebo menšej miere zmenšená.
II. Aká je objektívna pravda o Novus Ordo Missae?
Podrobná analýza, ktorú vykonali významní teológovia a cirkevní hodnostári (kardináli Ottaviani, Bacci, Heenan atď.), jasne ukazuje, aké obrovské nebezpečenstvo straty katolíckej viery predstavuje navštevovanie NOM. Niet pochýb o tom, že nový obrad je dokázateľne podobný protestantskej „Večeri Pánovej“, ktorá popiera obetný charakter sv. omše. Objektívne zlo a škodlivosť tohto obradu boli mnohokrát dokázané ako v článkoch časopisu Zawsze wierni, tak aj v iných publikáciách, vrátane tých, ktoré nemajú dočinenia s Bratstvom sv. Pia X. (pozri napríklad katolícke, americké vydavateľstvá: TAN, Sarto House, Neumannpress atď. Alebo knihu otca Olewińského V obrane svätej omše a katolíckej tradície). Nejde však o čisto teoretický problém. Situácia v Cirkvi po 30 rokoch slávenia Novus Ordo Missae je desivá, čo si aj mnohí zo súčasných hierarchov jasne uvedomujú. Popri nespočetných profanáciách, ktoré nový obrad uľahčuje, pozorujeme všeobecnú stratu viery v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša v Najsvätejšiej Sviatosti, ako aj stratu zbožnosti a narušenie správneho vzťahu k Bohu.
Je zrejmé, že nikomu nie je dovolené zúčastňovať sa na ceremónii, ktorá ohrozuje jeho vieru, na ceremónii, ktorá je na pokraji znesvätenia a uráža Boha neúctou.
Kňazi, ktorí majú povinnosť viesť veriacich k spáse, sú povinní vo svedomí chrániť ich pred nebezpečenstvom straty viery. Sú povinní vysvetliť veriacim, v čom spočíva „zlo“ tohto obradu. Nikdy nemôžu pozitívne povzbudzovať k účasti na obradoch, ktoré predstavujú ohrozenie viery im zverených duší.
III. Subjektívna situácia katolíkov
Nový obrad, ustanovený najvyššou autoritou v Cirkvi, je dnes rozšírený na celom svete. T toho pre veriacich vyplýva dvojitý problém:
1. Majú dočinenia takmer výlučne s NOM, ktorý sa im predstavuje ako správna omša Cirkvi a zároveň najdokonalejší obrad v histórii. Tento názor pochádza od hierarchie Cirkvi, ku ktorej má mať katolík dôveru a poslušnosť.
2. Tridentská svätá omša sa zároveň všeobecne považuje za prežitok, ktorý nie je v súlade s mentalitou a duchom našej doby. V tejto ohováracej kampani sa však dnes už nezúčastňujú vonkajší nepriatelia Cirkvi (ako boli napríklad Luther alebo Cranmer), ale predovšetkým moderní cirkevní hierarchovia a teológovia.
V tejto situácii je pre priemerného katolíka mimoriadne ťažké plne si uvedomiť nebezpečenstvo navštevovania NOM. Niektorí najčastejšie vnímajú určitú nevhodnosť, sú pohoršení správaním, ktoré je na pokraji rúhania alebo svätokrádeže, čo nový obrad vnucuje, ale zvyk tieto pocity rozhorčenia potláča. Zúčastňujú sa NOM v dobrej viere podľa pokynov svojho svedomia, hoci to ich svedomie je objektívne nesprávne. Nezbavuje ich to však povinnosti správnej formácie svedomia v súlade s objektívnou pravdou. Ak, zúčastňujúc sa NOM, vnímajú správanie hraničiace so znesvätením alebo pozorujú, že z tejto účasti vyplýva postupná strata viery a zbožnosti u seba alebo u iných, tak jednoducho nesmú privierať oči alebo bagatelizovať celú záležitosť. Povinnosťou každého katolíka je úprimne hľadať príčiny pozorovanej krízy podľa svojich intelektuálnych možností. Úlohou kňazov a vzdelaných veriacich je zasa sprostredkovať objektívne informácie na poučenie ostatných, aby po správnom sformovaní svedomia mohli súdiť podľa objektívnej pravdy.
Keď katolík začne porovnávať NOM s Pokladom viery, s duchovným životom svätých, s tradičnou náukou, tak sa mu stáva tento objektívny stav vecí čoraz jasnejší. Avšak tak, ako rastie chápanie problému, rastie aj jeho zodpovednosť.
Skôr, než pristúpime k podrobnému skúmaniu otázky účasti na Novus Ordo Missae, musíme vykonať rozlíšenie medzi objektívnym stavom predmetného javu a subjektívnou situáciou, v ktorej sa daná osoba môže nachádzať.
Objektívny stav prihliada k podstate problému, k samotnému javu, bez toho, aby prechádzal do konkrétnych okolností, v ktorých sa človek môže nachádzať, alebo k schopnostiam jeho intelektuálneho poznania a chápania tohto javu. Napríklad potrat je objektívne veľmi ťažkým hriechom, ktorý so sebou nesie trest exkomunikácie. Subjektívny stav osoby dotknutej skrz tento jav zohľadňuje spolu s javom aj okolnosti, v ktorých sa človek nachádza a tiež jeho intelektuálne schopnosti. Človek má často nedostatočné vedomosti o danej téme, nejasnosť alebo úplný nedostatok rozlišovacej schopnosti, spôsobený bludným učením, tlakom okolia, zvykom, strachom alebo strachom z toho, že ho najbližší nepochopia (ohrozenie domáceho pokoja). Všetky tieto okolnosti znižujú osobnú zodpovednosť voči tomuto javu a o to ťažšie je slobodne a jasne prijať objektívnu pravdu o ňom. Napríklad zodpovednosť za hriech potratu, ku ktorému pristúpi osoba, ktorá nikdy nedostala katolícku výchovu, nevie o treste exkomunikácie alebo je pod silným tlakom okolia, môže byť vo väčšej alebo menšej miere zmenšená.
II. Aká je objektívna pravda o Novus Ordo Missae?
Podrobná analýza, ktorú vykonali významní teológovia a cirkevní hodnostári (kardináli Ottaviani, Bacci, Heenan atď.), jasne ukazuje, aké obrovské nebezpečenstvo straty katolíckej viery predstavuje navštevovanie NOM. Niet pochýb o tom, že nový obrad je dokázateľne podobný protestantskej „Večeri Pánovej“, ktorá popiera obetný charakter sv. omše. Objektívne zlo a škodlivosť tohto obradu boli mnohokrát dokázané ako v článkoch časopisu Zawsze wierni, tak aj v iných publikáciách, vrátane tých, ktoré nemajú dočinenia s Bratstvom sv. Pia X. (pozri napríklad katolícke, americké vydavateľstvá: TAN, Sarto House, Neumannpress atď. Alebo knihu otca Olewińského V obrane svätej omše a katolíckej tradície). Nejde však o čisto teoretický problém. Situácia v Cirkvi po 30 rokoch slávenia Novus Ordo Missae je desivá, čo si aj mnohí zo súčasných hierarchov jasne uvedomujú. Popri nespočetných profanáciách, ktoré nový obrad uľahčuje, pozorujeme všeobecnú stratu viery v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša v Najsvätejšiej Sviatosti, ako aj stratu zbožnosti a narušenie správneho vzťahu k Bohu.
Je zrejmé, že nikomu nie je dovolené zúčastňovať sa na ceremónii, ktorá ohrozuje jeho vieru, na ceremónii, ktorá je na pokraji znesvätenia a uráža Boha neúctou.
Kňazi, ktorí majú povinnosť viesť veriacich k spáse, sú povinní vo svedomí chrániť ich pred nebezpečenstvom straty viery. Sú povinní vysvetliť veriacim, v čom spočíva „zlo“ tohto obradu. Nikdy nemôžu pozitívne povzbudzovať k účasti na obradoch, ktoré predstavujú ohrozenie viery im zverených duší.
III. Subjektívna situácia katolíkov
Nový obrad, ustanovený najvyššou autoritou v Cirkvi, je dnes rozšírený na celom svete. T toho pre veriacich vyplýva dvojitý problém:
1. Majú dočinenia takmer výlučne s NOM, ktorý sa im predstavuje ako správna omša Cirkvi a zároveň najdokonalejší obrad v histórii. Tento názor pochádza od hierarchie Cirkvi, ku ktorej má mať katolík dôveru a poslušnosť.
2. Tridentská svätá omša sa zároveň všeobecne považuje za prežitok, ktorý nie je v súlade s mentalitou a duchom našej doby. V tejto ohováracej kampani sa však dnes už nezúčastňujú vonkajší nepriatelia Cirkvi (ako boli napríklad Luther alebo Cranmer), ale predovšetkým moderní cirkevní hierarchovia a teológovia.
V tejto situácii je pre priemerného katolíka mimoriadne ťažké plne si uvedomiť nebezpečenstvo navštevovania NOM. Niektorí najčastejšie vnímajú určitú nevhodnosť, sú pohoršení správaním, ktoré je na pokraji rúhania alebo svätokrádeže, čo nový obrad vnucuje, ale zvyk tieto pocity rozhorčenia potláča. Zúčastňujú sa NOM v dobrej viere podľa pokynov svojho svedomia, hoci to ich svedomie je objektívne nesprávne. Nezbavuje ich to však povinnosti správnej formácie svedomia v súlade s objektívnou pravdou. Ak, zúčastňujúc sa NOM, vnímajú správanie hraničiace so znesvätením alebo pozorujú, že z tejto účasti vyplýva postupná strata viery a zbožnosti u seba alebo u iných, tak jednoducho nesmú privierať oči alebo bagatelizovať celú záležitosť. Povinnosťou každého katolíka je úprimne hľadať príčiny pozorovanej krízy podľa svojich intelektuálnych možností. Úlohou kňazov a vzdelaných veriacich je zasa sprostredkovať objektívne informácie na poučenie ostatných, aby po správnom sformovaní svedomia mohli súdiť podľa objektívnej pravdy.
Keď katolík začne porovnávať NOM s Pokladom viery, s duchovným životom svätých, s tradičnou náukou, tak sa mu stáva tento objektívny stav vecí čoraz jasnejší. Avšak tak, ako rastie chápanie problému, rastie aj jeho zodpovednosť.
Aj vtedy sa však veriaci môžu ocitnúť v situáciách, z ktorých nevidia východisko. Pri okolnostiach, v ktorých zjavne rozporuplné nariadenia vytvárajú konflikt svedomia, sa často cítia úplne bezradní: na jednej strane sa od nich vyžaduje, aby sa pod trestom ťažkého hriechu zúčastňovali nedeľnej omše, na druhej strane im je zakázané zúčastňovať sa obradu, ktorý predstavuje hrozbu pre ich vieru atď. Potom si často kladú otázky: Mali by sme zvoliť „najmenšie zlo“ alebo celkovo prestať chodiť na Novus Ordo Missae?
Treba spomenúť aj psychologické faktory: rodinné problémy, úcta k vlastnému farárovi, angažovanie sa v cirkevných inštitúciách a riziko pohoršenia známych veriacich.
Okrem toho existujú aj viac prízemné dôvody: ľudské ohľady, riziko straty zamestnania alebo politického postavenia a strach z marginalizácie.
IV. Závery
Keďže sa každý katolík nachádza v trochu inej subjektívnej situácii, je nemožné formulovať všeobecný súd, že účasť v NOM je hriechom pre každého a v každom prípade.
Treba mať veľké pochopenie pre rôzne ťažkosti „ustarostených katolíkov“ a nesmieme unáhlene posudzovať ich niekedy náročné rozhodnutia a ich správanie.
Súčasne láska k ich dušiam vyžaduje, aby sme konali takto:
1. Ukazujme im krásu a vznešenosť tradičnej svätej omše;
Treba spomenúť aj psychologické faktory: rodinné problémy, úcta k vlastnému farárovi, angažovanie sa v cirkevných inštitúciách a riziko pohoršenia známych veriacich.
Okrem toho existujú aj viac prízemné dôvody: ľudské ohľady, riziko straty zamestnania alebo politického postavenia a strach z marginalizácie.
IV. Závery
Keďže sa každý katolík nachádza v trochu inej subjektívnej situácii, je nemožné formulovať všeobecný súd, že účasť v NOM je hriechom pre každého a v každom prípade.
Treba mať veľké pochopenie pre rôzne ťažkosti „ustarostených katolíkov“ a nesmieme unáhlene posudzovať ich niekedy náročné rozhodnutia a ich správanie.
Súčasne láska k ich dušiam vyžaduje, aby sme konali takto:
1. Ukazujme im krásu a vznešenosť tradičnej svätej omše;
2. Otvorene poukazujme na objektívne nebezpečenstvá vyplývajúce z navštevovania NOM, upriamime pozornosť veriacich na ich veľkú zodpovednosť za zachovanie viery a ochranu seba a svojich detí pred možnosťou jej straty;
3. Budujme kaplnky, kde by mohla byť tradičná svätá omša slúžená, a povzbudzujme veriacich k pravidelnej účasti na nej;
4. Usilujme sa, aby sa kňazi navrátili k tradičnej omši;
5. Veriaci Tradície nech sa príkladne zúčastňujú na svätej omši, vnútorne (duchovná príprava, zbožnosť) i navonok (spev, dôstojná poloha tela, mlčanie, vhodné oblečenie);
6. Kňazi Tradície nech vzorne slávia svätú omšu, nech kážu o veľkosti a vznešenosti svätej obety.
3. Budujme kaplnky, kde by mohla byť tradičná svätá omša slúžená, a povzbudzujme veriacich k pravidelnej účasti na nej;
4. Usilujme sa, aby sa kňazi navrátili k tradičnej omši;
5. Veriaci Tradície nech sa príkladne zúčastňujú na svätej omši, vnútorne (duchovná príprava, zbožnosť) i navonok (spev, dôstojná poloha tela, mlčanie, vhodné oblečenie);
6. Kňazi Tradície nech vzorne slávia svätú omšu, nech kážu o veľkosti a vznešenosti svätej obety.
P. Karl Stehlin FSSPX
Preklad: MiDi
Zdroj: Zawsze Wierni č. 37 d
