Digitálne nebezpečenstvo

Milí veriaci, priatelia a dobrodinci!

To, čo sme sa naučili v dobe pôstnej, to teraz chceme uskutočňovať, pretože náš Pán premohol smrť a veci čisto pozemské. „Quae sursum sunt sapite – myslite na to, čo je hore“ (Kol 3,2). – Tieto slová sa Cirkev modlí v posvätnom ofíciu počas veľkonočnej doby každý deň. A nám všetkým sa týmto veľkonočným heslom pripomína, že máme správne zaobchádzať so stvorenými vecami. Tie sú tu k tomu, aby nám pomáhali, a nie aby nám bránili, dosiahnuť vyšší cieľ, pre ktorý sme boli stvorení. Musíme teda rozhodne opustiť pozemské veci, vzdať sa ich, akonáhle sa pre nás stanú prekážkou. Túto všeobecnú zásadu chceme teraz uplatniť predovšetkým na elektronické a digitálne pomôcky a prístroje. 

Je potrebné podotknúť nasledovné: nebezpečenstvo digitálnych médií je nenápadnejšie než nebezpečenstvo televízie. Len ťažko sa môže niekto, kto chce v dnešnom svete pracovať alebo študovať, zaobísť bez počítača. Televízie sa človek môže a má úplne vzdať, ale počítač je dnes takmer pre každú firmu a pre každú školu nevyhnutný – to je danosť nášho sveta. Riešenie teda spočíva v správnom užívaní digitálnych médií. V skutočnosti sa jedná o komplexnejší problém ako v prípade televízie.


Rizika a nebezpečenstvá

O objektívnych výhodách digitálnych pomôcok dnes dokáže dlho hovoriť takmer každé dieťa. Tým by sme neradi strácali čas, preto sa teraz chceme zamyslieť nad prípadnými rizikami a nebezpečenstvami. 

1. Elektronika nás až príliš často okráda o drahocenný čas namiesto toho, aby ho šetrila. Dôvod je prostý: Počítač a internet majú príliš mnoho výhod, normálny človek ich všetky nemôže využiť; prístroje s obrazovkou ponúkajú až príliš veľa, takže človek, ktorý je sám obmedzený, je zaplavovaný možnosťami, ponukami, informáciami; a tak sa tu stráca ľahšie, než si myslí. S digitálnymi prostriedkami je možné veľmi ľahko premárniť neprimerane veľa času, takže sa z pomôcky náhle stane prekážka, ktorá nám čas nešetrí, ale ho kradne. 

Nedávno prišli noviny s touto správou: 41% rakúskych detí vo veku od troch do šiestich rokov (sú to teda deti, ktoré ešte nevedia čítať) pravidelne používajú internet. Vyplynulo to z jednej ankety. Toto vysoké percento prekvapilo dokonca aj odborníkov. Malé deti už intenzívne surfujú, ich obľúbenou internetovou činnosťou sú internetové hry, fotografie a videá. Doba, ktorú deti na internete trávia, rastie s naviazanosťou rodičov na internet. 

2. Len na okraj poznamenávame: nechceme podrobne pojednávať o morálnych nebezpečenstvách, tie sú beztak veľmi, veľmi veľké. Internet v sebe ukrýva strašné morálne priepasti a stoky (pornografia, drogy, terorizmus, agresívny ateizmus). Tie teda nie sú len proti šiestemu prikázaniu, ale veľmi závažne porušujú aj prvé, piate, ôsme prikázanie, a vlastne všetky prikázania. Nesmieme byť naivní a tieto hrozné skutočnosti nemôžeme zľahčovať. Už len to, že o týchto nesmiernych zlách vieme, by nás malo prinútiť k najvyššej opatrnosti. Nebuďme morálnymi idiotmi!

Jeden odborník napr. varuje: „Internet je plný neúspešných sociálnych kontaktov, ktoré siahajú od predstierania, že človek je niekým iným, cez klamstvá a podvody až k drsnej kriminalite. Klame sa, mobuje sa, ľudia sú podvádzaní za účelom zisku, vyvoláva sa agresívna nálada, provokuje sa a ohovára, až sa hory zelenajú“ (Zeit-Fragen, č. 46. s. 7 a ďalšie). Výstižne hovoria niektorí v tejto súvislosti o „infernete“. 

3. Avšak aj keď odhliadneme od ťažko hriešnych vecí, skrýva v sebe digitálny svet aj iné neblahé účinky: sprostredkuje spravidla len útržkovité dielčie poznatky na spôsob klipov; až príliš sa zdôrazňujú jednotlivosti a to vedie k neschopnosti vnímať veci vo všeobecnosti. Kvôli veľmi veľkému množstvu stromov nevidieť les. Človek ľahko stratí zo zreteľa celok a zmysel pre hĺbku. 

Jeden dôvtipný pozorovateľ k tomu dodáva: „Digitálne prostriedky sú rovnako zdrojom spôsobu myslenia, ktorý sa rád schováva za detaily a ktorý potom už nedokáže preniknúť k princípom.“  

Internet taktiež silno dráždi zvedavosť, takže sa rýchlo vytráca sebadisciplína. Človek už nedokáže správne odlišovať veci, ktoré stojí za to vedieť, od zbytočností a nezmyslov, schopnosť myslenia degeneruje, ale tak pomaly, že si to vôbec nevšimneme. 

4. Digitálny svet sugeruje napr. ilúziu, že to najnovšie je tiež najlepšie, že posledná novinka je najdokonalejšia. Iste to môže byť v úzko vymedzenej technickej oblasti čiastočne pravda, ale obvykle nás to vedie k nesprávnemu evolučnému mysleniu. Digitálny človek si myslí: to neskoršie je automaticky lepšie, správnejšie, pravdivejšie. Už nehľadá nadčasové veci, necháva si takmer všetko diktovať duchom času. Človek sa stáva „väzňom okamžiku“ (Weaver, Richard: Ideas Have Consequences).

5. Prehnaná zaneprázdnenosť počítačom a internetom dlhodobo úplne rozptyľuje. Povedané lekárskou rečou: „Internet ničí schopnosť koncentrácie a kontemplácie, vedie k poruchám pozornosti a k aktívnemu osvojovaniu si povrchnosti a neefektivity“ (Zeit-Fragen, viď vyššie). Môže taktiež ľahko (predovšetkým u detí a mládeže) viesť k skutočnej závislosti, ktorá napr. pri počítačových hrách je už masovým javom. „Naši mladí ľudia“, konštatuje jeden nemecký lekár, „trávia denne dvakrát toľko času pri týchto médiách než pri vyučovaní“ (tamtiež).

6. Časté používanie digitálnych prostriedkov spôsobuje nezdravú individualizáciu, rozkladá sociálne skupiny a časom robí jednotlivcov asociálnych a neschopných komunikácie. Smutným obrazom dnešnej doby sú spolužiaci, ktorí stoja vedľa seba, ale neprehovoria spolu ani slovo, pretože každý je zamestnaný svojim smartfónom či mp3 prehrávačom.

7. Neopatrným zaobchádzaním s digitálnymi prístrojmi sa u každého človeka môže vyvinúť tzv. „psychológia rozmaznaného dieťaťa“ (Weaver). Človek si rýchlo zvykne na to, že všetko, čo chce, získa stlačením tlačítka alebo kliknutím. Potom si myslí, že musí mať všetko ihneď a ľahko. Kto však má tento dojem, nikdy nebude trpezlivý a skromný a nakoniec bude len frustrovaný – ako je tomu práve v prípade rozmaznaných detí. 


Duchovný život v ohrození

8. Dôležité sú rovnako negatívne účinky na duševný život: príliš časté používanie digitálnych prostriedkov ničí ducha modlitby, umenšuje či dokonca ničí vnútorný život.

To dokazuje skúsenosť s televízorom v pokoncilových kláštoroch. Aj dnes by bolo možné v tradičných kláštoroch jednoducho zničiť ducha modlitby a vnútorný život, len keby bol mníchom ponechaný smartfón s pripojením na internet. Tým by totiž dokázal celý svet získať prístup do každej Bohu zasvätenej duše a vnútorne ju rozložiť.

Milí veriaci, nepokladajme sa za silnejších ako mnísi! Aj náš duševný život môže neopatrným zaobchádzaním s digitálnymi prístrojmi utrpieť vážnu škodu.

9. Neprimeraná závislosť na elektronike z náš tiež robí zosvetštelých katolíkov. V každej dobe je nutné plávať proti prúdu a odporovať duchu doby. Nesmieme si nechať vnucovať témy, predstavy a uhoľ pohľadu digitálnych prostriedkov. Plávajme odvážne proti prúdu, pretože len mŕtve ryby sa ním nechávajú strhávať.

10. U tých, ktorí s elektronikou vyrastajú alebo sa ňou nemierne a prehnane zaoberajú, hrozí akútne nebezpečenstvo novej choroby, a síce tzv. digitálnej demencie. Tá je dnes už silne rozšíreným javom. Táto diagnóza znie: Digitálne médiá podporujú proces „slabnutia ducha“ t.j. demencie; príliš častým používaním digitálnych prístrojov sa rozkladá ľudský mozog.

Výsledky výskumu sú alarmujúce: digitálne médiá dlhodobo poškodzujú telo a predovšetkým ducha. Vplyvom prostriedkov s obrazovkou sa oslabuje pamäť, drasticky sa znižuje u detí a mladistvých schopnosť učiť sa. Následkom sú poruchy pozornosti pri čítaní, úzkosť, otupenie, poruchy spánku a depresie, nadváha, násilné sklony a spoločenský zostup.

Preto jeden lekár apeluje: „Nenechávajme hlavy detí a mládeže systematicky zasypávať smeťami!“ (Zeit-Fragen, viď vyššie)

 
Doporučenia 
 
Čo pozitívne máme proti tomu robiť? Najprv musíme nebezpečenstvo vidieť, aby sme sa mu vôbec dokázali vyhýbať. Mali by sme sa nad tým dobre zamyslieť, spoľahlivo sa informovať (porov. napr. článok v Zeit-Fragen, č. 46, od R. Hänsela: „Príliš časté používanie digitálnych médií znižuje duševnú výkonnosť našich detí“, alebo knihu od M. Spitzera: Digitálna demencia).

Najdôležitejšie pravidlo v tejto veci znie: používajme digitálne médiá čo najmenej, používajme ich jedine v nevyhnutnej miere. Pokiaľ možno, čo najskôr ich vypínajme. Nechávajme sa čo najmenej ožarovať displejmi a obrazovkami. Pretože nikto z nás nie je celkom imúnny voči digitálnej demencii, voči tomuto slabnutiu ducha.

Naša sila spočíva vo vedomí vlastnej slabosti, v našej pokore, v kresťanskom sebazápore.

 
Praktické rady 
 
Čo konkrétne sa dá doporučiť? V prvej rade, pre staršie osoby je nanajvýš odporúčaniahodné, aby (predovšetkým s internetom) vôbec nezačínali. Tým sa človek ušetrí mnohým nepríjemnostiam. Blažený je ten, kto si ešte dnes môže povedať: „Offline som sa narodil, offline som žil a offline chcem taktiež zomrieť.“

Nielen pre deti a mládež platí: žiadne počítačové hry, žiadne sociálne siete, žiadne chaty, t.j. žiadne nezmyselné digitálne bľabotanie. Týchto vynálezov je možné sa dosť dobre úplne vzdať, čo rozhodne potvrdzuje mnoho zdravo mysliacich mladých ľudí.

Jedna dobrá hospodárka povedala: „Do obchodu nikdy nejdem bez lístka so zoznamom tovaru.“ Podobne by sme nemali chodiť na internet bez jasného a určitého cieľa, a akonáhle ho dosiahneme, máme internet okamžite opustiť.

Malo by tiež byť elementárnym pravidlom slušnosti, že sa nebudeme hrať s mobilom alebo tabletom pri stole počas jedla alebo počas rozhovoru s niekým iným. (Je snáď zbytočné podotýkať, že do kaplnky (kostola) zapnutý mobil vôbec nepatrí.)

Elektronické prístroje by pre nás nemali byť ani prostriedkom pre uvoľnenie! Nemali by „obohacovať“ chvíle odpočinku, nie to ich ešte vypĺňať. Hľadajme zdravšie a zmysluplnejšie alternatívy oddychu (prechádzky, šport, hudba, dobré knihy…).

Je veľmi dôležité, aby sme si stanovili určité pravidlá sebadisciplíny: napr. nezapínať počítať pred raňajkami, nechodiť na internet po večeri. Mali by sme si tiež ustanoviť dni (alebo pol-dni) dôslednej digitálnej abstinencie. Lekári to potvrdzujú: šťastný každý deň, kedy môžeme zostať offline!

 
Pre rodičov 
 
Pre rodičov platí, aby pri výchove detí zostávali celkovo bdelí a neboli ľahkomyseľní. Počítač a obrazovka nesmú byť žiadnou vychovávateľkou. Mobil nie je hračka pre malé deti.

Mladým ľuďom nemožno všetko zakazovať, ale je treba apelovať na ich vlastnú zodpovednosť. Musia byť dobre formovaní, vychovávaní v samostatne mysliace, silné osobnosti, ktoré sa nenechávajú strhávať prúdom ducha doby, ktoré sú pevne zakorenené vo viere a pestujú modlitbu.

Veľmi dôležitý je vlastný dobrý príklad rodičov. Odborníci radia všetkým rodičom, aby obmedzili konzum zdeľovacích prostriedkov na nevyhnutné minimum – ako u detí, tak u seba samých.

 
Choďme do hĺbky! 
 
Milí veriaci, zachovajme si vnútornú slobodu pre najvyššie dobro, pre Boha. Nesurfujme po povrchu, ale choďme do hĺbky. Nehľadajme to najnovšie, ale to nadčasové. Nemajme túžbu po modernom, ale po spravodlivosti a svätosti. Vezmime si skutočne k srdcu veľkonočné napomenutie svätého Pavla: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3, 1-2) 

S kňazským požehnaním a pozdravom
P. Jaromír Kučírek FSSPX
Innsbruck, 26. marca 2013

zdroj: fsspx.cz