Pán Boh pre celé stvorenie ustanovil veľmi konkrétne usporiadanie, dal mu konkrétnu hierarchiu a svätý poriadok, posvätnú autoritu, posvätnú závislosť, ktorá v ňom panuje. Tak ako v tele riadi celý organizmus hlava, ktorá koordinuje telo ako celok, tak ako aj v Cirkvi je neviditeľnou hlavou Kristus Pán a viditeľnou hlavou jeho námestník, pápež, tak v rodine úlohu biskupa, úlohu hlavy, ktorá zjednocuje všetkých členov, má zastávať otec. Je to nepochybne veľká česť, ale ešte väčšia zodpovednosť.
Tento poriadok má veľkú váhu. Presvedčiť sa o tom môžeme podľa toho, že najmä proti nemu dnes pred našimi očami revolúcia vynakladá všetku námahu, aby ho zničila. Ako v Cirkvi, tak aj v spoločnosti. Revolúcia v Cirkvi a v spoločnosti chce zničiť svätý Boží poriadok zakrývajúc pred našimi očami, hoc pod plášťom synody o synodalite, rozdiel medzi kňazmi a laikmi. Nie sú to len prekrútenia a zlé interpretácie, sú to slová samotného kardinála Grecha zodpovedného za celý tento synodálny proces, ktorý na návšteve v Poľsku povedal, že synode ide o to, aby boli zahladené rozdiely medzi vedúcimi a vedenými v Cirkvi. Moji drahí, Pán Boh nechcel takýto poriadok.
Hlava rodiny, otec, ako vo všetkom, tak aj vo viere, no predovšetkým vo viere, musí ísť v rodine príkladom. Nevystačia slová, potrebný je príklad. Napomenutia otca nemajú veľkú odozvu, ak na nich nestavia celý svoj život. Otec musí byť prvým vzorom pre celý svoj dom. Musí žiariť príkladom úprimnej zbožnosti, verného plnenia Božích a cirkevných prikázaní, musí byť vzorom v láske k Cirkvi, vzorom v ochotnom podriaďovaní sa duchovnej autorite. Otec kresťanskej rodiny nikdy nemôže zabudnúť na to, že je katolíkom, že je Kristovým vojakom, bojovníkom za Božie záležitosti. Je ním každý otec každej katolíckej rodiny. Boj v mene Krista nie je iba povinnosť kňazov katolíckej Cirkvi. Otec katolíckej rodiny nemôže nikdy, podotýkam NIKDY, pod hrozbou večného zatratenia, zabúdať na to, že nemôže opustiť pozíciu nebeského Vládcu, zradiť jeho prápor. Dezercia je nielen hanbou, ale aj strašným prehreškom, za ktorý čaká každého otca rodiny prísny trest.
Hľadiac na otca, musí celá domácnosť priľnúť k viere, musí vierou žiť. Nie kvôli slovám, ale kvôli veľmi konkrétnemu priťahujúcemu príkladu. Rodina, ktorá má takúto hlavu, ktorá má takého otca, je rodinou, kde zanikajú škriepky, sváry a neporozumenia. Každý člen rodiny sa ochotne podriadi takému otcovi a bude robiť to, čo sa od neho žiada, pretože keď vidí, že hlava je na svojom mieste, potom aj on bude chcieť zaujať svoje miesto, ktoré mu dala Prozreteľnosť. Takáto rodina bude prekvitať nezávisle od vonkajších okolností. Hoci z toho nevyhnutne neplynie aj vzrast v blahobyte a dobrách tohto sveta.
Po náročných prácach každého dňa, po ťažkostiach a rôznych protivenstvách, s ktorými sa musíme dennodenne pasovať, bude domáci krb, v domácnosti, ktorej hlavou je takýto otec, preplnený duchom viery, bude miestom, kam sa budú všetci ochotne utiekať a hľadať tam ochranu. To je recept aj na problémy našej mládeže, pokiaľ ide o zlé známosti alebo podozrivé zábavy, ktoré sú dôsledkom absencie otcov silných vo viere.
V ťažkých chvíľach nachádzame v takýchto rodinách útechu, zotavenie v chorobe, radosť a svetlo v pochybnostiach. Nie je to výmysel alebo prázdny prísľub. Sú to slová, ktoré nám hovorí Duch Svätý, sú to prisľúbenia, ktoré nám dáva sám Boh v Knihe prísloví. „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom.“ (Prís. 9, 10) Kto sa teda bojí Boha, ale bázňou synovskou, kto verí Pánu Bohu, ten je skutočne múdrym a silným a potom sa môže touto múdrosťou a silou deliť s inými.
Prečo je úloha otca katolíckej rodiny tak dôležitá? Preto, lebo otec je pre rodinu tým, čím sú slovami sv. Petra biskupi pre katolícku Cirkev. Forma gregis ex animo – teda forma stáda, a to forma z duše. Otec katolíckej rodiny je oživujúcou dušou a silou, ktorá ukazuje veľmi konkrétny smer činnosti.
Preto tam, kde zanikla viera a Božia bázeň, je rodina sužovaná mnohými ťažkosťami. A beda takému domu a takej rodine, ktorá nechce pamätať na Boha, ktorá svoj pozemský život stavia jedine na hromadení časných dobier. Beda, stokrát beda, rodine, ktorej otec blúdi v slepých uličkách hriechu, nerestí a dáva neustále pohoršenie! V takej rodine nemôže byť poriadok, zhoda, jednomyseľnosť, vzájomná pomoc, niet tam úprimného odpočinku, ani pravého úsilia, pretože niet Božieho požehnania. A nič sa nezmení, kým sa nezmení otec rodiny, kým sa nestane skutočne katolíckym.
Koľko otcov dnes žiaľ zabúda na svoju veľkú úlohu? Koľko otcov zabúda, že sa má so svojimi problémami a s problémami svojich blízkych utiekať v prvom rade ku Kristovi? Koľko katolíckych otcov sa oddáva márnym a zbytočným diskusiám na tom či onom fóre alebo stránke. Všetko je to márne, pretože jediná zmena v našom národe a vo svete príde jedine so zmenou katolíckych otcov, keď sa stanú skutočne katolícki. Všetko iné je jedine odvracaním pozornosti od toho, čo je najdôležitejšie, a síce od obrátenia otca, ako hlavy rodiny, ktorú mu Pán Boh zveril ako stádočko, ktoré má pásť.
Ak nie som povolaný, aby som riadil štát alebo robil politiku, potom všetky tie márne politické diskusie a slovné škriepky, ku ktorým sa utiekam, znamenajú, že utekám pred svojim povolaním, pred Božou vôľou, a brodím sa v marazme, v ktorom sa skutočne ocitla naša otčina, neraz sa klamúc, že vďaka mojim myšlienkam sa môže niečo zmeniť. Nie! Zmení sa to jedine vtedy, keď budem vedieť, kam mám ísť. Mám ísť ku Kristovi Pánovi, ktorý čaká, aby som Mu zveril mojich blízkych, moju ženu, deti, možno rodičov, moje povinnosti v práci, to všetko mám priniesť Kristovi. Jedine vtedy sa môže zmeniť môj rodinný život a život našej otčiny, ktorá je rodinou rodín. V opačnom prípade, ako možno až doteraz, budem strácať čas.
Skrátený prepis kázne P. Jakuba Wawrzyna FSSPX z 20. nedeľe po Turícach, 23. októbra 2022.
Zdroj: Tradycja Bielsko-Biala (YT)
