Prvé Božie prikázanie

1. Ako znie prvé Božie prikázanie?

Prvé Božie prikázanie znie takto: „Ja som Pán, Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.“

 „Neučiníš si obrazu, ani nijakého podobenstva z toho, čo je na nebi, ani čo je na zemi, ani čo je na vodách... nebudeš sa im klaňať, ani ich ctiť. Ja som Pán, Boh tvoj!“ (Exod. 20, 3-5) 

 2. Čo žiada Boh v prvom prikázaní? 

Boh v prvom svojom prikázaní žiada našu vnútornú a vonkajšiu úctu.

„Ježiš mu však odpovedal: Napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ (Luk. 4, 8)

„Lebo z neho a skrze neho a pre neho je všetko. Jemu nech je sláva naveky! Amen.“ (Rim. 11, 36)

3. V čom spočíva naša vnútorná a vonkajšia úcta k Bohu?

Naša vnútorná a vonkajšia úcta k Bohu spočíva v tom, že v Boha veríme, že v Neho dúfame, že Ho milujeme, že sa Mu klaniame, k Nemu sa modlíme, sme prítomní na bohoslužbách atď.

4. Kedy veríme v Boha?

V Boha veríme, keď pevne veríme, že Boh jestvuje, a smerujeme k nemu ako k najvyššiemu a najdokonalejšiemu dobru a nášmu poslednému cieľu.

„Bez viery však nie je možné páčiť sa Bohu. Kto totiž chce pristúpiť k Bohu, musí veriť, že Boh jestvuje a dáva odmenu tým, čo ho hľadajú.“ (Žid. 11, 6)

„Každého teda, kto ma vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“ (Mat. 10, 32)

5. Kedy dúfame v Boha?

V Boha vtedy dúfame, keď s dôverou očakávame od neho, že nám dá večný život a všetko, čo na jeho dosiahnutie potrebujeme.

„Pavol, služobník Boží a apoštol Ježiša Krista, povolaný hlásať vieru vyvoleným Božím, aby zreteľne poznali pravdu nábožnosti dávajúcu nádej na večný život, ktorú pravdivý Boh už pred večnými vekmi prisľúbil...“ (Tit. 1, 1-2)

6. Kedy milujeme Boha? 

Boha milujeme, keď ho milujeme preto, že je nekonečne dobrý, a keď len z lásky k nemu milujeme seba i svojho blížneho.

„Milovať budeš Pána Boha svojho celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mat. 22, 37)

7. Ako sa najlepšie staráme o svoju vieru?

O svoju vieru sa najlepšie staráme, keď často vzbudzujeme živú vieru vo svojom srdci, keď sa svedomite zaoberáme otázkami svojho náboženstva, keď čítame katolícke knihy a noviny, keď nečítame neverecké a nábožensky vlažné časopisy a knihy, slovom, keď žijeme ako praktickí katolíci.

„Veríš, že jeden je Boh. Správne si počínaš! Lenže aj diabli to veria a tŕpnu hrôzou! Chceš pochopiť, človeče márny, že viera bez skutkov je neplodná?“ (Jak. 2, 19-20)

8. Čo vedie ku strate viery v Boha?

Ku strate viery v Boha vedú najmä tieto skutočnosti:
a) zanedbávanie modlitby a náboženských úkonov,
b) priateľstvo so zlými osobami,
c) čítanie protináboženských a nemravných kníh a časopisov,
d) členstvo v nevereckých spolkoch a organizáciách,
e) samopašný a nemravný život.

„Dobrí veriaci väčšinou neodpadnú od svojej viery, lebo vietor zrno neodnesie, len plevy.“ (sv. Cyprián)

„Vrana k vrane si sadá, rovný rovného si hľadá.“ (slovenské príslovie)

9. Kto sa prehrešuje proti prvému Božiemu prikázaniu?

Proti prvému Božiemu prikázaniu sa prehrešujú:
a) proti viere v Boha:
neverci, lebo sa protivia zjaveným pravdám, alebo ich prekrúcajú;
pohania, lebo urážajú Pána Boha modlárstvom;
židia, lebo neuznávajú Krista a Najsvätejšiu Trojicu;
odpadlíci, lebo vystúpili z jedine pravej Cirkvi Kristovej;
rozkolníci, lebo neuznávajú pápeža za hlavu Cirkvi;
katolíci, ktorí sa nemodlievajú a zanedbávajú sv. sviatosti;
ktorí bez príčiny nechodia na bohoslužby;
ktorí znesväcujú sv. osoby, miesta a veci;
ktorým je ľahostajné, či tá a či oná viera;
ktorí pochybujú, či ich viera je dobrá a pravá;
ktorí sa zúčastňujú na inovereckých bohoslužbách;
ktorí predplácajú, čítajú a rozširujú zlé knihy a noviny;
ktorí podporujú nepriateľov Cirkvi;
ktorí úmyselne počúvajú neverecké a nábožensky vlažné rádiové a televízne programy;
ktorí sú členmi slobodomurárov, komunistickej strany, alebo inej, Cirkvou odsúdenej organizácie;
ktorí predávajú svoje náboženské presvedčenie za hmotné výhody, za postup v zamestnaní atď.;
ktorí poverám pripisujú moc, ktorú im Boh nedal;
ktorí prevádzajú špiritizmus.

b) proti nádeji v Boha:
ktorí opovážlivo dôverujú, že im Boh odpustí, ale pokánie nerobia;
ktorí si zúfajú v milosrdenstvo Božie, že by im Boh odpustil ich hriechy;

c) proti láske k Bohu:
ktorí viac milujú seba alebo tento svet ako samého Boha a svoju dušu;
ktorí v hneve zanevierajú na Boha;
ktorí sú nespokojní s riadením Božím;
ktorí nenávidia Boha a pobožných ľudí vysmievajú, alebo ich odvádzajú od bohumilého života atď.

10. Smú katolíci ísť do nekatolíckeho kostola?

Katolíci smú ísť do nekatolíckeho kostola len z veľmi vážnych príčin ko je pohreb, sobáš priateľov a známych, alebo verejných činiteľov.

11. Smú sa katolíci zúčastniť na nekatolíckych bohoslužbách?

Katolíkom nie je dovolené zúčastniť sa na nekatolíckych bohoslužbách, lebo len katolícka bohoslužba je od Boha ustanovená a preto bohumilá.

12. Ako sa majú katolíci správať voči nekatolíkom?

Katolíci voči nekatolíkom sa majú správať práve tak, ako sa správal Kristus voči tým, čo boli poblúdení, t. j. máme ich milovať, ale s ich bludom zásadne nesúhlasiť: oduševňovať ich za pravú vieru, poúčať ich a príkladom vzorného katolíckeho života ich priviesť do pravej Cirkvi.

„Človeka bludára sa po jednom - dvoch napomenutiach stráň!“ (Tit. 3, 10)

„Vaše obcovanie medzi pohanmi nech je príkladné, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás teraz osočujú ako zločincov.“ (I. Pet. 2, 12)

13. Prečo Cirkev katolícka odsudzuje slobodomurárstvo, komunizmus a iné podobné organizácie?

Katolícka Cirkev preto odsudzuje slobodomurárstvo, komunizmus a iné podobné organizácie, lebo tieto organizácie nie sú len priateľskými alebo sociálnymi ustanovizňami, ale popierajú Boha, nesmrteľnosť duše a majú v programe otvorený alebo tajný boj proti katolíckej Cirkvi. Katolíci, ktorí sú členmi takýchto organizácii, dopúšťajú sa hriechu a prepadajú cirkevným trestom.

14. Prečo je hriechom veriť snom, vešteniu, poverám a čarám?

Veriť vešteniu, poverám a čarám je hriechom, lebo tým pripisujeme osobám, veciam, miestu, alebo času takú moc, akú im Pán Boh nedal. Boh riadi naše kroky. Katolík verí v Prozreteľnosť Božiu.

„Neveštite a na snoch nech vám nezáleží.“ (Levitik. 19, 26)

„Lebo sny už mnohých pomýlili a ktorí dúfali v ne, boli sklamaní.“ (Sirach 34, 7)

15. Prečo je ťažkým hriechom zúčastňovať sa na vyvolávaní duchov?

Zúčastňovať sa na vyvolávaní duchov (špiritizmus) a niečo podobné prevádzať, je ťažkým hriechom, lebo Písmo sväté i Cirkev svätá to prísne odsudzujú.

„Nech sa nenájde u teba nikto, kto by dával pozor na sny a znamenia, ani čarodejník a zaklínač, ani kto by sa radil duchov a veštcov, alebo mŕtvych sa vypytoval na pravdu. Lebo toto všetko sa oškliví Pánovi a pre takéto ohavnosti ich vyplieni.“ (Deuteronom. 18, 10-12)

16. Dovolil Boh, aby sa mŕtvi zjavili ľuďom?

Boh dovolil mŕtvym, aby sa zjavili ľudom. Napríklad: Samuel sa zjavil Saulovi, aby mu oznámil, čo ho čaká preto, že neposlúchol Boha (I. Kráľ. 28). Panna Mária sa zjavovala v Lurdoch, vo Fatime, v La Sallette a inde, aby svetu oznámila, žeby robil pokánie, ak nechce zahynúť atď.

17. Prečo je hriechom čítať nekatolícke knihy a časopisy?

Čítať nekatolícke knihy a časopisy je hriechom preto, lebo tým sa vystavujeme nebezpečenstvu, že stratíme pravú vieru.

„Kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.“ (Sirach 3, 27)



ÚCTA K SVÄTÝM
 

1. Protiví sa úcta k svätým prvému Božiemu prikázaniu? 

Úcta k svätým sa neprotiví prvému Božiemu prikázaniu, lebo svätých si len ctíme, ale ich neadorujeme. Adorácia patrí jedine Bohu.

„Jozue padol tvárou na zem, klaňal sa a povedal: Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?“ (Jozue 5, 14)

„Lebo, hľa, odteraz blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“ (Luk. 1, 48)

2. Prečo ctíme svätých?

Svätých ctíme preto, lebo viedli bohumilý život, sú našimi vzormi, ako máme žiť, a orodujú za nás u Boha.

„Keď si sa so slzami modlieval... ja som tvoje modlitby donášal Pánovi,“ povedal archanjel Rafael Tobiášovi (Tob. 12, 12).

3. Ako ctíme svätých?

Svätých ctíme,
a) keď nasledujeme ich príklad,
b) keď ich prosíme o príhovor u Boha,
c) keď svätíme ich sviatky,
d) keď uctievame ich obrazy, sochy a ostatky.

„Iďte k Jóbovi, môjmu služobníkovi, a Jób, môj služobník, sa bude modliť za vás a ja prijmem jeho tvár.“ (Jób. 42, 8)

„Bratia! Nasledujte môj príklad a hľaďte na tých, čo tak žijú, ako vám my dávame príklad.“ (Filip. 3, 17)

4. Koho spomedzi svätých ctíme najviac

Spomedzi svätých najviac ctíme preblahoslavenú Pannu Máriu, lebo ona je Matkou Syna Božieho Ježiša Krista. Preto jej orodovanie u Boha je najmocnejšie.

5. Kto sa môže stať svätým?

Svätým sa môže stať každý kresťan katolík. Nezáleží, v akých životných okolnostiach žije, či je mladý a či starý, či slobodný a či ženatý, ani na tom nezáleží, aké má povolanie alebo zamestnanie. Z každého stavu, veku a národa sú už svätci v nebi, oni už dokázali, že je to možné. Je našou životnou povinnosťou stať sa svätým. Boh nás stvoril pre nebo a Kristus Pán nás vyzýva:

„Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý aj váš Otec nebeský.“ (Mat. 5, 48)

6. Koho Cirkev katolícka môže vyhlásiť za svätého?

Cirkev katolícka môže vyhlásiť za svätého toho,
a) o kom zvláštny cirkevný súd dokáže, že žil sväto a dosiahol vysoký stupeň dokonalosti,
b) a koho svätosť Boh potvrdil aspoň dvoma zázrakmi.

7. Čo sú to relikvie alebo ostatky svätých?

Relikvie alebo ostatky svätých v užšom zmysle slova sú čiastky ich tela, v širšom zmysle aj predmety, ktoré svätí používali. Najdrahocennejšími relikviami sú pozostatky sv. Kríža. Podľa predpisu Cirkvi relikvie svätých musia byť na každom oltári, na ktorom sa slúži sv. omša.

„A zomrel Elizeus a pochovali ho. Tu prišli zbojníci z Moab do krajiny. Práve pochovávali jedného muža, keď zazreli zbojníkov. Preto vhodili mŕtvolu do hrobu Elizeovho a ušli. Keď sa táto dotkla kostí Elizeových, ten muž ožil a postavil sa na nohy.“ (IV. Kráľ. 20-21)

„Boh pôsobil aj neobyčajné zázraky rukami Pavla, takže si ľudia odnášali aj šatky a zástery z jeho tela na chorých, a choroby ich zanechávali a zlí duchovia vychádzali.“ (Sk. Apošt. 19, 12)

8. Protiví sa úcta obrazov, sôch alebo krížov prvému prikázaniu Božiemu?

Úcta obrazov, sôch alebo krížov sa neprotiví prvému prikázaniu Božiemu, lebo neuctievame hmotu, z ktorej sú urobené, ale toho, koho predstavujú. (Sedembolestná Panna Mária je patrónka Slovenska. Sv. Jozef je patrónom celej Cirkvi sv. Kto je tvojím patrónom, ktorému si bol zverený pri sv. krste pod zvláštnu ochranu? Prečítaj si jeho (jej) životopis. Na Slovensku žili, alebo zomreli, títo svätci: sv. Cyril a Metod, sv. Andrej a Beňadik, traja košickí mučeníci, sv. Bystrík biskup nitriansky, atď. 

„Obdivuhodný je Boh vo svojich svätých.“ (Žalm. 67, 36)

 

 (Augustín Záň: Katechizmus pre dospelých, 1957)